Keď sa osud zahrá tak, že sú deti ako cez indigo
Dieťa je pre väčšinu rodičov najväčším darom, po ktorom túžia, ktorému sa tešia a snažia sa mu s láskou a porozumením pomáhať na jeho ceste životom. Niekedy si však osud tak zahrá, že ružový alebo modrý batôžtek nie je iba jeden, ale sú ako cez indigo - dva, tri či dokonca aj viac. Mestská časť Juh pravidelne organizuje stretnutia košických dvojčiat a trojčiat. Na tohtoročnú, v poradí ôsmu stretávku, rozposlali z miestneho úradu 132 pozvánok. Na 19 z nich adresáti zareagovali kladne a do Kultúrneho strediska Južan koncom novembra prišli.
Jedna sa unaví, druhá ju nahradí
Blonďavých slečien v ružových svetríkoch bolo všade plno, i keď boli len dve. Dnes už štvorročná Sandra a Miška Pahulyové sú jednovaječné dvojičky a podľa mamky Danky majú mnohé povahové črty rovnaké. Nevedia, čo je strach alebo hanblivosť, sú to doslova ´šturivarešky´, pretože ich úplne všetko zaujíma a do všetkého pchajú svoje všetečné nošteky.
"Keby sa náhodou stalo, že sa snáď niektorá z nich trošku unaví, druhá má zrazu energie za obe, a tak o nejakej chvíľke pokoja nemôže byť veľmi reči. Snáď len, keď spia...," ´posťažovala´ sa mamka.
Slečny s mamkinými slovami súhlasili a potvrdili, že dosť zlostia. Ale ocko ju vraj hnevá viac, okamžite na obranu dodala Miška, ktorá po tieto dni prevzala vraj vodcovskú iniciatívu pri ich šibalstvách. Na Vianoce si slečny prajú, aby im Ježiško priniesol rozdielne hračky. "Musíme si ich predsa poznať. Možno si ich budeme navzájom aj požičiavať," zašvitorila Sandra.
Malé slečny sa zatiaľ rady rovnako obliekajú, no... Sandra nestihla dopovedať, čo chcela, lebo Miška jej skočila do reči, že raz ju vraj Sandra pri obliekaní skoro zaškrtila. Keď sme sa opýtali, či sa vedia spolu hrať, či si nelezú vzájomne na nervy, Sandra úplne dospelácky vyhlásila, že ´ona si lezie na nervy...´ Šibalky tiež poklebetili, že ich ocko sa volá Rasťo. Jedna z nich R krásne vyslovila, z pusy druhej vyšlo skôr L. Ale ktorá vie R povedať a ktorá nie, to už zostalo nezodpovedané, slečny sa opäť rozbehli šantiť. A keď nesedeli vzorne na stoličkách, už sa nedalo zistiť, ktorá je Miška a ktorá Sandra.
Milujú čokoládu a baví ich klavír
Mária a Marián Bujnovskí sú síce 11-ročné dvojčatá, ale len málokto by to o nich povedal. Marika je o poznanie vyššia, mohutnejšia a o 10 minút staršia. Marián je zase útlejší, i keď pri narodení to vraj bolo naopak. Súrodenci sa priznali, že obaja milujú čokoládu, i keď bitka o sladké sa nekoná, Marián je džentleman...
"Obaja chodíme do krúžkov a hráme na klavíri. Aj štvorručne," predstavila dvojicu Marika. Majo /teda Marián/, sa vraj občas doma poháda s bratom a v škole so spolužiakmi, no s ňou nie. "To preto, lebo si pokojnejšia ako ja, nezlostíš ma, ani sa tak skoro nerozčertíš, a keďže si o 10 minút staršia, možno si aj trochu rozumnejšia a mal by som ťa počúvať," zasypal Marián sestru komplimentmi.
"Povahovo sú obaja zlatí, bijú sa naozaj len občas, lebo ja som na nich prísna. Keďže starší syn má len o rok a 5 mesiacov viac ako dvojčatá, beriem to tak, že mám vlastne trojčatá," rozhovorila sa mama, Mária Bujnovská, ktorá si dvojičky veľmi priala. Sama totiž pochádza z dvojčiat. V ich rodine je to celé také zvláštne. Babka si k svojmu dieťaťu adoptovala iba o mesiac staršie dievčatko, takže slečny vyrastali ak dvojčatá. "Potom sme sa narodili my, s bratom, a teraz je tu generácia mojich dvojčiat. Keď sa doma u babky zídeme, pri jednom stole sedia tri dvojčenecké generácie." Mama Bujnovská je veľmi pyšná aj nato, deti po nej zdedili lásku k hudbe a ku klavíru, na ktorom aj ona hrávala. Takže, aj to majú v rodine rovnaké...
Ak idú spolu, rovnako sa oblečú
Dámy v zrelom veku Margita Begányiová a Anna Kuchtová /rodené Gregové/ nedávno oslávili nádherné životné jubileum, ktoré by im len ťažko niekto hádal. "Veď hej, je to už kombinácia číslic 6 a 5, i keď my sa na to vôbec necítime," zhodli sa dvojičky, o ktorých je známe, že ak idú niekam spolu, aj teraz sa rovnako oblečú. Nevadí im to, nehanbia sa, že sú ako dve hrozná, ktoré len ťažko niekto rozozná.
"Skutočne máme veľa vecí v šatníku rovnakých. Nielen oblečením sme však rovnaké. Dosť sme podobné aj povahou, veľmi rýchlo sa vieme obe rozčúliť a rovnako rýchlo rozosmiať." Doteraz vraj sestry, aj keď už dávno nebývajú spolu, prenášajú na seba aj cítenie. Keď niektorá z nich ochorela a volala tej druhej, že k nej nemôže prísť, druhá sestra vôbec nebola prekvapená, lebo aj ona sa zle cítila. Toto dvojputo je medzi nimi doteraz.
V mladosti dokonca obom sestrám ´kurizoval´ jeden a ten istý mladý muž. Keď sa jedna z nich, kým bol mimo Košíc vydala, tú druhú si už nenechal ujsť a prišiel po ňu ako princ na bielom koni.
Podobnosť oboch sestier spočiatku miatla aj vnúčatá. Aby ich neurazili, začali ich preto oslovovať jedna babka a druhá babka, a to robia doteraz. "Naše deti sa tiež na seba dosť podobajú. Obe totiž máme jedného blonďáka a jedného tmavovlasého. No dvojčatá to nie sú..." dozvedeli sme sa ešte od sestier Margity a Anny.
Jakub je vedátor, Paľko a Miško športovci
Medzi deťmi, ktoré prišli s rodičmi na stretnutie, sme objavili aj pomaly už dvojročných chlapcov Almásiových. Jakub je z trojčiat najstarší a podľa mamky Viery je to aj vodcovský, aj hĺbavý typ. Rád si prezerá knihy, celkom dlho vydrží sústredene sledovať televízor alebo niečo rozoberať. "Hovoríme, že je to náš vedátor. Miško a Paľko sú jeho opakom, sú to športovci, lebo stále niekde niečo skúmajú. Už tuším prebádali v byte každý kút."
V podstate sa teda od minulého roku nič neudialo, predstavila po ročnej pauze, čo sme sa nevideli, trojlístok fešákov zo Sídliska nad jazerom mama V. Almásiová. "K menej milým momentom za toto obdobie patrilo vari len to, že Jakub si rozťal obočie a Paľko má o tri zuby menej, lebo spadol zo stoličky rovno na stôl. A už mal aj pusu šitú," pridal negatíva otec Gabriel, ktorý skonštatoval, že udržať túto šibalskú trojicu na uzde je niekedy nemožné.
Určite by napríklad nikoho nepozvali na návštevu vtedy, keď chlapci jedia, pretože kým skončia, kuchyňa vyzerá ako po malej vesmírnej vojne. Niekedy sa ani nedá indentifikovať, aké útvary z jedla sú na stole, stoličkách, na dlážke. "Chlapci majú aj nejakú svoju vlastnú reč. I keď normálne ešte nerozprávajú, len Jakubko začína komoliť prvé slová, vzájomne si rozumejú. Boli sme napríklad vonku a volali sme na Miška a Paľka, aby prišli k nám. Nereagovali. Keď ale Kubko zavelil čosi ako ADI, prišli."
Zaujímavé je to podľa mamky aj keď idú chlapci spať. Do postieľok ich rodičia ukladajú postupne, aby jeden druhého nezobudil. Už viackrát sa ale stalo, že keď si chceli rodičia konečne sadnúť a trochu vydýchnuť, počujú z detskej zvuky. "Ideme sa pozrieť do izby a naši fešáci sú buď nasáčkovaní v jednej postieľke, kde si veselo švitoria alebo ich nájdeme v družnej debate na koberci. Vtedy máme naozaj "radosť...", zhodli sa Viera a Gabriel Almásiovi.
Mediálne krásavičky ani raz neplakali
Druhým trojlístkom, ktorý tiež nechýbal na stretnutí, boli malé mediálne hviezdy, Anička, Barborka a Dorotka Leškové. Slečny, ktorých mama mala po pôrode dosť dlho zdravotné problémy, a preto ju lekári udržiavali v umelom spánku. Dievčatká boli úžasné, i keď ešte nemajú ani pol roka, sledovali, čo sa okolo nič deje, pozorovali účinkujúce dvojčatá a keď im dali ocko Štefan alebo mamka Monika fľašku s čajom, nič im ku šťastiu nechýbalo. Ani raz tieto úžasné detičky nezaplakali.
Kvôli chalanom sa ešte nepobili
Od určite najmenších košických trojčiat sme sa presunuli k trošku staršiemu dvojlístku, k 12-ročným sestrám. "Som Kristína Pavličová a toto je moja sestra Vladimíra, ktorá je odomňa o trošku staršia. To ale neznamená, že ju musím počúvať," hneď aj čosi Kristínka naznačila. Dievčatám to vraj v škole ide celkom dobre, aj keď učenie ich extra nebaví. /Koho by aj bavilo, nie?/
"Sme súdržné, keď niektorá potrebuje pomoc, napríklad s chalanmi, druhá jej určite utekáme na pomoc," zapojila sa do diskusie Vladimíra, ktorá hneď aj dodala, že medzi sebou sa vraj kvôli spolužiakom ony dve ešte nepobili. "Pohádať sa však zvykneme. Nie však pre chalanov. Máme dosť iných dôvodov. Vtedy sa jedna urazí a ide domov, kým druhá z trucu ostane vonku," doplnila ju Kristína. Dozvedeli sme sa tiež, že medzi nimi asi žiadne vnútorné puto nefunguje, lebo keď jednu rozbolí zub, druhú určite nezačne, keďže rýchlo ide k lekárovi.
I pri tejto dvojici, podobne, ako pri väčšine, ktoré sme v Južane stretli, bolo jasne viditeľné, že jedno dvojča bolo dominantnejšie, vyššie, smelšie, aj vážnejšie. Zväčša to bolo to, čo prišlo na svet prvé. Kým z toho druhého, ´lenivejšieho´ bábätka, sa často vykľuje šidielko.
Túžia po bratovi, ale mamka nechce
V prípade poslednej dvojice, ktorú sme oslovili, boli to sestry Sofia a Viktória Azariové, by sme však rozdielnosti márne hľadali. Ony sa na seba skutočne podobajú ako vajce vajcu. Čiastočne možno aj preto v čase, keď sme s nimi hovorili, nesedeli v jednej lavici. Vraj, aby ich učitelia vedeli rozlíšiť. Mamke, aj dvojičkám, sa to nie celkom páči, ale... "Viete, my máme kúpené len jedno Slniečko..." uviedla jeden z dôvodov Sofia.
Viktória, keď bude veľká, chce byť policajtka. Páči sa jej toto povolanie, mieni naháňať zlodejov a udržiavať poriadok. Sofia zase túži po mieste učiteľky v materskej škole. "Určite na deti nebudem kričať, ani ich biť, ale vo všetkom im vyhoviem." Dievčatá nám tiež pošepli, že by ešte veľmi chceli brata, ale mamka vraj už nechce...
"Smutná som aj z toho, že by som si priala pod stromčekom živého koňa. Viem však, že ani to sa nedá splniť..." Sofinka by sa uspokojila s nejakým menším zvieratkom, napríklad s mačičkou, morským prasiatkou, psíkom alebo fretkou. "Mali sme rybičky a morské prasiatko,ale všetko nám zdochlo. Veľmi sme vtedy za nimi plakali," zhodne dodali skutočne velmi podobné Viktória a Sofia Azariové.
Život dokáže písať rôzne príbehy. Niekedy aj také, ktoré by nevymyslel ani spisovateľ s riadne bujnou fantáziou. Napríklad aj tým, že sa jednej mame, z jedného náručia, narodia dve často rozdielne detičky.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Pozor na nehmotný útok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
