Spolužiaci boli na pive, on radšej chodil do opery...

Neubráni sa tomu, aby ho porovnávali s jeho starším bratom Petrom či dvojičkou Miroslavom. Štyria z piatich bratov Dvorských sú spevákmi a ich priezvisko sa stalo zárukou kvalitného hudobného zážitku. Jaroslav Dvorský síce vyštudoval výtvarné umenie a možno by bolo pre neho jednoduchšie venovať sa obrazom i sochám ako vstúpiť do tieňa svojich úspešných bratov, no napriek tomu sa rozhodol skúsiť to s operou. Opernému spevu sa začal preto venovať len pred vyše desiatimi rokmi, päť rokov spieval v ostravskom divadle a dostal chuť vrátiť sa k účinkovaniu na Slovensku - vybral si Košice.

Od septebmra tohto roku je členom opery v Štátnom divadle. "Päť rokov som žil a pôsobil v Čechách a cnelo sa mi za Slovenskom. V Bratislave som žil dlho, od svojich šestnástich rokov a tam poznám každú ulicu. V Košiciach je to zatiaľ iné, no je to krásne mesto a rád ho spoznám. V divadle je skvelá akustika a dobre sa mi tu pracuje," prezradil. Prvú košickú premiéru si vychutnal koncom septembra, keď dramaturgia ŠD zaradila do repertoáru operetu od F. Lehára Veselá vdova. "Aj keď to bola moja prvá premiéra v tomto meste, nemal som väčšiu trému ako inokedy. Tréma však vždy pred predstavením je, s prvými tónami sa ale stratí, ostane len zodpovednosť, pozornosť a koncentrácia."

Opereta je pre mnohých operných spevákov z trochu iného súdka ako opera. "My vieme spievať - aspoň by sme mali - no nevieme rozprávať hovorený text, ktorý je dôležitou súčasťou operety. Navyše v operete musí byť herec pohyblivý, musí vedieť tancovať, pohybovať sa po javisku. Tenorové úlohy sú navyše zväčša elegáni, búrliváci. Ja sa snažím o čo najlepší výkon, no určie mám čo doháňať. V Nabuccovi stačí prísť na javisko a perfektne odspievať, netreba žiadne herecké kreácie a úspech je zaručený. V operete je to iné."

Dosť bolo spevákov

Operný spev zväčša muži začnú študovať až po mutácii hlasu. Začnú konzervatóriom, po šiestich rokoch je z nich hotový spevák, ktorý môže ísť na javisko, ´oťuká´ sa, naberie spevácku istotu.

"Keď má muž 33 rokov, je z neho spevák, ktorý ma techniku a je ostrieľaný. Ja som v tom veku začal spievať. Chodil som na súkromné hodiny, neskôr som v ostravskom divadle šiel z titulu do titulu, za pochodu som sa učil spievať a hral som. Dnes študujem na ostravskej univerzite operný spev u profesora Jaroslava Koseca. Keď človek vyrastá v takej rodine ako ja, tak sa na neho musí hudba nalepiť. Keď sme však boli deti, otec si povedal - dosť bolo spevákov. Brat Miroslav chodil na klavír a ja som dobre kreslili, tak ma dali na výtvarnú."

Vyštudoval strednú umeleckú školu v odbore sochár - reštaurátor. "Rodičia trochu určili naše smery. Ja som však chodil do Bratislavy do školy a v tom čase bol brat Peter už sólista opery. Mal som voľno, šiel som za ním na skúšku. Skúšali Bohému, mal som sedemnásť rokov a na konci skúšky mi tiekli slzy. Vďaka Bohéme a Petrovi som začal milovať operu. Kým ostatní spolužiaci chodili po večeroch na pivo, ja som chodil do opery..."

Vyštudoval však reštaurovanie a práve vďaka tejto práci sa na dva roky dostal do Talianska, kolísky opery. Chcel však spievať, zaplatiť si súkromného učiteľa spevu v Taliansku by bolo finančne veľmi náročné, vrátil sa teda na Slovensko a pustil sa študovať to, čo naozaj chcel.

Všetci bratia sa na spev dali po Petrovi pod jeho vplyvom. "Keď sa doma učil nejaké árie, pozerali sme na neho s nemým úžasom. Mal skvelý štart, no nás k muzike nelákala sláva, veď tá sa môže zo dňa na deň stratiť... Keď som šiel študovať sochárstvo, v dobrom som závidel Mirovi, že študuje spev. Aj ja som chcel, no mal som strach. Pri opernom speve je talent len 20 percent úspechu, chce to veľa práce a kúsok šťastia a srdce. Potom je to dokonalé." Ako u L. Pavarottiho. Nie je ťažké spievať ako on, treba to však vedieť...

"Mal som v sebe takú brzdu, myslel som si, že by som to nedokázal. Vravel som si však, že ak to neskúsim, budem to ľutovať. Peter nasadil latku veľmi vysoko, povedal by som, že je nedosiahnuteľná. Miro mal ťažkú úlohu, keď začal spievať, ja mám po Mirovi možno ešte ťažšiu. Nezbavíme sa toho, aby nás porovnávali. Môže však byť aj desať tenorov Dvorských - každý z nás je predsa iný."

Diváci v divadle či pri koncerte pri mene Dvorský očakávajú dokonalý spevácky výkon. "Vnímavý posucháč, ktorý sa v opere vyzná, však určite neočakáva, že budem spievať ako Peter. Snažím sa o to, aby ma ako tenora rešpektovali a aby som nepoškodil meno Dvorský ale naopak, aby sme ho všetci bratia udržali."

Choroba si nevyberá

Keď vás živí hlas, treba si ho chrániť. Choroba si však nevyberá a neobchádza ani operných spevákov. "Pred necelými dvoma rokmi ma začalo bolieť v hrde. Nechcel som vypadnúť zo škúšok a nevediac, že mám zápal na hlasivkách, spieval som ďalej. Chrapot a zastretie hlasu sa so mnou ťahalo niekoľko mesiacov, na každé predstavenie som šiel s väčšími nervami, stratil som istotu. Robil som technické ale aj hlúpe rytmické chyby. Bol som spevácky ale aj psychycky rozhádzaný." Musel odvolať veľa projektov a oddychovať - nespievať - a pochytila ho chuť so všetkým ´praštiť´.

Dnes je hlas i spevácka pohoda naspäť, veľa času trávi J. Dvorský v aute na cestách medzi Ostravou, Bratislavou a Košicami a často niekoľko mesiacov dopredu vie, kedy musí sadnúť do auta a vyraziť. Pri operných spevákoch je totiž bežnou praxou, že vedia aj niekoľko rokov dopredu kedy, kde a čo budú spievať.

"V našej práci sa to nedá neplánovať, nemôžem si povedať - uvidím, čo bude o mesiac. Táto profesia si to vyžaduje, mojou povinnosťou je dodržať záväzky. Preto si musím dávať pozor, nemôžem piť studené pivo, dať si chladený nápoj pred predstavením."

Hlasivky totiž treba udržať v kondícii. Neplatí ani jednoduchá rovnica - studené nie, teplé áno. Teplý čaj hlasivky zmrští, hlas potom stratí výšky. "Musím vedieť, čo si môžem dovoliť a čo nie, celoročne si musím dávať pozor, aby som neochorel. Aj keď niekedy sa tomu proste nedá zabrániť."

Aby odspieval predstavenie podľa vlastných predstáv, musí výjsť na javisko oddýchnutý. Dopoludnia sa rozospieva, popoludní už toho veľa nenarozpráva. "Keď dôjdem do divadla, odskúšam si pár kritických tónov, aby som mal istotu, že to na javisku odspievam. Netreba sa dlho rozospievavať, mohol by som totiž hlas unaviť a ja ho na predstavení potrebujem čerstvý. Niekedy popoludní pred predstavením mi dobre padne prechádzka. Nie je dobré myslieť od rána na rolu, stačí sa skoncentrovať až v divadle."

Stále sa však nájde úloha, ktorá sa nespieva práve najjednoduchšie a s ktorou sa treba potrápiť. Postava Jeníka v Predanej neveste nie je pre operných spevákov žiadna ´malina´. "Majster Smetana to napísal tak, že väčšina tenorového spievania je v takzvaných prechodných tónoch, je to ťažké spievanie a navyše je Jeník veľmi často na javisku. Napríklad taký Verdi je k tenorom oveľa milosrdnejší."

Na druhej strane si J. Dvorský rád vychutná postavu Alfreda v Traviate ale aj grófa Danila vo Veselej vdove. "Je to sveták, ktorého milujú všetky ženy. Tá postava však v sebe skrýva veľa polôh. Je to na citlivý chlap, šľachtic, má vzdelanie a výchovu a preto sa musí primerane správať. Je však i vtipný, miluje život i ženy. Na toto všetko nesmiem zabudnúť, keď ho hrám. Na začiatku predstavenia príde opitý. Ja však nemôžem byť na javisku opitý ako Jano z Horného Kopáčova ale ako opitý gróf. Navyše s opicou som nikdy nespieval, takže neviem, ako mám spievať, keď som opitým grófom..."

Burčiak, kačica a spev

Štyria speváci v jednej rodine sú zárukou toho, že rodinné stretnutia sa bez hudby nazaobídu. "Určite si občas spolu zaspievame. V dome rodičov je vždy taká milá atmosféra. Mama sa postará o jedlo, otec sa staral o to, aby bolo v pivnici dobré víno. V čase, keď je burčiak, nemohla na stole chýbať pečená kačica. Domov si však prácu nenosíme, aj keď každý z nás je zvedavý, ako sa tomu druhému darí, čo má nové. Peter, Paľo aj Miro hrajú výborne na klavíri a keď je dobrá nálada, tak si spolu zaspievame."

Je síce stálym členom opery v našom meste, no k práci operného speváka patrí aj presúvanie sa z miesta na miesto, z koncertu na koncert, z hosťovania v opere v jednom meste na skúšku opery v mieste stáleho angažmán... Keďže o propagáciu sa mu na Slovensku stará ´východniar´ Daniel Parkányi, popri všetkých pracovných povinnostiach si stále nájde čas na maľovanie. Z času na čas sa totiž vráti k svojej pôvodnej profesii, za sebou má i výstavu svojich výtvarných diel. "Ak mám čas, rád si kreslím. Počas posledných rokov ma láka príroda. Hlavne na jar a na jeseň. V zime si občas počas dlhých večerov sadnem k farbám," dodal J. Dvorský, ktorý sa v týchto dňoch pustil i do práce na naštudovaní opery Carmen, ktorú Štátne divadlo uvedie do svojho repertoáru vo februári budúceho roka.

Dátum narodenia: 16. apríl 1960

Znamenie: Baran

Miesto narodenia: Partizánske

Hlasová skupina: tenor

Relax: kreslenie

Najznámejšie operné a operetné postavy v repertoári J. Dvorského

Gróf Danilo - opereta Veselá vdova od F. Lehára

Alfredo - opera Traviata od G. Verdiho

Jeník - opera Predaná nevesta od B. Smetanu

Ismael - opera Nabucco od G. Verdiho

Lukáš - opera Hubička od A. Dvořáka

Jiří - opera Čert a Káča od A. Dvořáka

Pong - opera Turandot od G. Pucciniho

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Pozor na nehmotný útok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári