Režisér sa potrápil s hercami
Na doskách divadla Thália mala práve včera premiéru hra z pera maďarského dramatika Jenő Heltaiho Slečny z rodiny Tündérlaki. Tragikomédiu v troch dejstvách zrežíroval v našom meste Menyhért Szegvári, ktorého domovskou scénou je divadlo v Egeri. O scénu sa postaral György Csík a o kostýmy Anita Szőke.
M. Szegvári spolupracoval s košickými hercami doposiaľ už štyrikrát, naposledy pri hre Nemý rytier, takže sám veľmi dobre poznal herecké zloženie hercov Thálie a vedel vhodne zvoliť obsadenie hry. "Pre mňa je najdôležitejší herec a divák a nie nejaké technické efekty. Je oveľa jednoduchšie zvoliť rôzne triky, ktoré potom upútajú na seba pozornosť a takto urobiť efektné predstavenie. Preto som sa rozhodol nepracovať ani so svetlom, takže javisko je po celý čas osvetlené rovnako," prezradil režisér a priznal, že sa s hercami - nezvyknutými na takto poňaté divadelné predstavenie - aj trochu potrápil, no všetci ho príjemne prekvapili. "Je zaujímavé spoznať hercov i z iného pohľadu, ja som mal radosť zo skúšobného obdobia a z ich výkonov a verím, že ho budú mať i diváci. Chcem im totiž ukázať to, čo je podľa mňa na divadle zaujímavé - to ako tie najmenšie posuny v pocitoch dokážu vyvolať dramatický konflikt. Divadlo má byť o pocitoch a nie o technike. Som presvedčený, že aj ľudia, ktorí sú ´odchovaní´ na akčných filmoch, dokážu v divadle oceniť ľudskosť."
Košičania sa budú môcť v tejto hre zblízka pozrieť na päticu žien z jednej rodiny - matku (v podaní Márie Szabó Kövesdiovej) a jej štyri dcéry - Borišku (Lívia Germánová), Oľgu (Emőke Szabadiová), Manci (Lucia Kolláriková) a Sári (Viktória Ráková). Boriška je z nich najstaršia a zdá sa, že práve ona je čiernou ovcou rodiny - vydržiava si ju totiž bohatý barón. Manci je smrteľne zamilovaná do prospechára Petrenczeyho, a preto chce všetky úspory svojej najstaršej sestry, aby bola pre svojho milého zaujímavou ´partiou´, Oľga zas od nech chce, aby bola ´milá´ k riaditeľovi úradu a dopomohla jej tak k zamestnaniu... "Hra nie je o ľuďoch, ale o ľudských vzťahoch, ktoré sú vždy a všade rovnaké. Práve v konfliktných a dramatických situáciách sa prejavia ľudské vlastnoti a autor nechcel nikoho súdiť, nechcel rozhodovať o svojich postavách, o ľuďoch, chcel iba podať divákom ich charakteristiku."
Hra vznikla v prvej polovici 20. storočia a do nej je aj zasadená. "J. Heltai totiž patril k tej generácii dramatikov, ktorí písali rovno pre Budapeštianske ale aj pre vidiecke divadlá, takže ich hry nestáli kdesi zabudnuté, ale hrávali sa. V tejto košickej adaptácii hry sme vďaka kostýmom a scéne posunuli dianie do súčasnosti, pretože všetky konflikty a vzťahy, ktoré sa na javisku odohrávajú, sa pokojne môžu odohrávať i dnes. Baróna môže nahradiť veľkopodnikateľ... Do dramaturgie preto nebolo potrebné zasahovať, rovnako ako i do jazyka," doplnil M. Szegvári. Aj podľa herca Attilu Bocsárszkeho nestráca hra J. Heltaiho na svojej aktuálnosti. "Vlastností ľudí sú také isté ako boli kedysi, práve preto je vždy akutálny Shakespeare, lebo písal o charakteroch a vzťahoch. Rovnako je tomu aj v našej najnovšej hre," nazdáva sa herec.
Ak ste zvedaví na to, či sa Boriška rozhodne pre lásku mladého básnika alebo pre peniaze bohatého baróna a ako vyriešia slečny z rodiny Tünderlaki situáciu v rodine, vyberte sa na najbližšie predstavenie tejto hry do Divadla Thália už v pondelok o 15. hodine, či o deň neskôr o 19-tej.
Súčasťou včerajšieho slávnostného večera v Thálii boli okrem premiéry i dve vernisáže. V priestoroch divadla na Mojmírovej ulici ale i v Máraiho štúdiu si tak môžete prezrieť oleje od Zuzany Nemčíkovej či monumentálnu tvorbu so sakrálnymi motívmi od Jozefa Tótha, ktorý na svojich obrazoch výtvarne spracováva text modlitby Otčenáš.
Autor: ULICE NOVÉHO PREDMESTIA 2
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
