exhibičného stretnutia "World Stars" proti majstrovskému Slovanu z roku 1979.
Asi ich nepresvedčili kádrové materiály košického "bizóna" Vincenta Lukáča, z ktorých sa po porevolučnej skartácii tie zlaté medaily z majstrovstiev sveta asi museli kdesi zapotrošiť. Inak sa nedá vysvetliť, prečo dvojnásobnému svetovému šampiónovi nevzali miery na modrý, slávnostný dres, ktorý pre tie esá šili. Ešte aj vrabce pod strechou bratislavskej ST arény (tie, čo si pamätajú osemdesiate roky nášho hokeja) medzi sebou čvirikali, že im Vinco na ľade chýba.
Všetka česť Ďurianovej frajerovi (s gréckymi koreňmi) Ericovi Asimacoupoulosovi, že kvôli takým hokejovým legendám svoj hotel Carlton dokonale vypucoval a pustil pár drobných zo svojich miliónov, ale aj napriek tomu, že palicou sa pred hokejovou bránkou oháňa celkom obstojne (poslal do nej dokonca dva puky), bolo by mu dostatočnou cťou otvárať aspoň dvierka na ich striedačke.
Alebo si niekto myslel, že Vinco bude hrať ako kedysi - stáť na červenej a starať sa len o góly? Veď to sa predsa ľuďom na ňom najviac páčilo. A možno práve preto Lukáčova 29-ka (v lige mal na chrbte očko) nemusí byť niekomu vždy po chuti...
mat
Autor: Pozor na petardy!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
