fiškálnej decentralizácie. Aj tentoraz platilo, že rozdeľovať by chceli všetci, no je to nadmieru ťažké, keď nie je z čoho. V bežnom rozpočte je oproti roku 2004 len 5-percentný nárast, ktorý nekopíruje ani len infláciu a v kapitálovom nastal prepad o takmer dve tretiny...
Aj napriek tomu sa pri prerokovávaní návrhu strhli viaceré slovné prestrelky. Tou najväčšou bola asi kontraverzia medzi poslancom E. Kočišom (KDH) a B. Bajúszom (SMK), resp. J. Vasíkom (obaja SMK) o ich pozmeňujúcom návrhu, aby zastupiteľstvo našlo prostriedky na vybudovanie kultúrneho strediska v Kráľovskom Chlmci. Po silných slovách na oboch stranách sa napokon našiel kompromis, kultúrne vyžiť sa budú môcť nielen na južnom Zemplíne, ale po návrhu J. Michalovovej (HZD) aj v "nemaďarských" Sobranciach a Gelnici.
Naopak podporu nenašiel návrh J. Filasa (SDĽ), aby sa prostiedky vyčlenené na poskytnuté dotácie z vlastných príjmov skrátili z 500 miliónov Sk na desatinu a 200-miliónový príspevok pre Agentúru na podporu regionálneho rozvoja sa úplne zrušil, pričom z ušetrených prostriedkov by sa kúpili nové stroje na zimnú údržbu ciest. Poslanci mali záujem na tom, aby čo najviac prostriedkov bolo zabezpečených pre tú "ich" oblasť, no väčšina z ich návrhov sa nezrealizovala.
Po zapracovaní poslaneckých pripomienok napokon za vyrovnaný rozpočet KSK hlasovalo 46 zo 49 prítomných poslancov. Na strane bežných príjmov a výdavkov by mala byť suma 2,88 miliardy korún. Z nich vyše 1,4 miliardy dostane KSK ako dotáciu od štátu pre stredné školy. Vlastné daňové a nedaňové príjmy KSK budú predstavovať 1,455 miliardy korún, pričom do príjmovej stránky sa prvýkrát započítajú aj zhruba 281-miliónové príjmy z dane z motorových vozidiel, ktoré sú určené na podnikateľské účely.
Z výdavkovej časti najviac ukroja prenesené kompetencie zo štátnej správy. Na vzdelávanie a školstvo kraj celkovo vynaloží 1,58 miliardy Sk, 544 miliónov sa použije na zabezpečenie sociálnej oblasti. Odbor dopravy "zhtne" asi polmiliardy korún, pričom na krytie dotácií pre SAD-ky na výkony vo verejnom záujme pôjde 181 miliónov korún, zvyšok by mal ísť na opravy a zimnú údržbu ciest. Na kultúru pôjde vyše 131 miliónov a na zabezpečenie chodu úradu 123 miliónov korún.
Schválenie rozpočtu je podľa predsedu KSK Rudolfa Bauera (KSK) dobrou správou. Nie je však spokojný s celkovou sumou na kapitálové výdavky, ktorá je oproti minulosti zhruba tretinová. Tie sa po prijatí pozmeňujúceho návrhu Š. Zachariáša (SMK) zvýšili o vyše 7 miliónov na celkových 104 miliónov. Ani tieto prostriedky by nemuseli byť konečné, pretože z rovnakej dielne sa prijal aj návrh na 5-percentné viazanie prostriedkov z bežného rozpočtu, ktoré by neskôr mohli vystužiť kapitálový rozpočet.
"Momentálne ešte neviem posúdiť, či to 5-percentné rozpočtové viazanie vôbec bude možné zrealizovať až v takej výške. Už teraz je to dosť napnuté, no zrejme budeme musieť hľadať ešte ďalšie rezervy tak, aby neutrpela kvalita služieb poskytovaných našimi inštitúciami. Ak sa nám to podarí, budeme môcť z kapitálového rozpočtu presunúť tých 70 miliónov Sk, čo by mohlo pomôcť pri niektorých rozostavaných investičných akciách," tvrdí R. Bauer, ktorý je rád, že sa našli financie aj na isté rozvojové impulzy do zaostalejších obvodov, akými sú Gelnica a Sobrance, čo môže byť pozitívom pri znižovaní rozdielov aj vo vnútri kraja.
S rozpočtom vyjadril spokojnosť aj šéf najsilnejšieho klubu SMK-Smer-ANO-SDKÚ Štefan Zachariáš, ktorý ho v rámci daných možností po schválení fiškálnej decentralizácie považuje za dobrý.
"Nechcem nejak hodnotiť tú prestrelku okolo Kráľovského Chlmca, podstatné je, že napokon hlasovanie bolo jednoznačné. Náš klub je spokojný s tým, v akej podobe prešiel rozpočet ako aj s tým, že boli akceptované naše doplňujúce návrhy, za ktoré hlasovali aj poslanci ďalších klubov v zastupiteľstve. Rozpočet však bude vytvárať isté napätie najmä v tom, že na kapitálové výdavky budeme mať o 250 miliónov Sk menej, než by sme potrebovali a v tom vidím problém. No ďalšie prostriedky by tam mohli ešte pribudnúť z príjmov za predaj nášho prebytočného majetku alebo z európskych peňazí," myslí si Š. Zachariáš.
Rozpočet sa zrejme bude v priebehu roka novelizovať. Veľkou hrozbou pre jeho výdavkovú časť bude najmä avizované zvýšenie dane z nehnuteľností miestnymi samosprávami. Najviac budov, ktorú patria do majetku kraja je pritom v Košiciach, kde sa od budúceho roku spomínaná daň zvýši dvojnásobne. Ako nám povedal R. Bauer, hoci ich doterajšie rokovania so samosprávou v tejto veci neboli úspešné, verí, že sa podarí nájsť rozumný kompromis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári