hudobnej scéne nezastupiteľné miesto, na Slovensku sa na ňu pomaly zabudlo. V Prešove ZNC vystúpila v základnej zostave, ktorú už vyše 17 rokov tvoria Déma (gitara, spev), Golda (basa, spev) a Caine (bicie, spev). Pred koncertom sme ich trochu vyspovedali.
Hovorí sa o vás, že spotrebujete všetko, čo vytvoríte. Je to tak?
Déma: "V podstate áno."
Golda: "Máme aj my odpad. Trebárs sme mali veci, ktoré sme v určitom období neboli schopní zahrať, tak tá pieseň sa vytiahla po piatich rokoch."
Ako je možné, že ste vydržali hrať spolu takto dlho? Skoro 20 rokov?
Caine: "Na jednu stranu ti je smutno, keď vidíš, koľko času uplynulo, ako sa všetko mení, ako starneme. Na druhú stranu Znouzectnost vždy fungovala ako rodina v tom, že keď to prirovnám, tak Golda bol vždy ako tata, Déma ako mama a ja ako dieťa. A tieto vzťahy nás napodiv asi podržali, že sme tie dlhé roky prežili. Teraz tým, že máme vlastné rodiny, sa to premenilo. Neviem. Uvidíme, ako to bude fungovať s ostatnou platňou a potom sa uvidí, čo ďalej."
Golda: "Práve preto sme tak dlho vydržali spolu, že spolu nie sme. Každý má svoj život. Nikdy to nebola taká kapela, ktorá by ešte chodila spolu niekam ´pařit´, a jazdila spolu na výlety."
Kde beriete inšpiráciu? Tie melódie, hoci jednoduché, sú vždy veľmi nápadité a aj kritika, aj keď vám toho dosť vyčíta, vždy potvrdí, že ZNC vie napísať hitovku.
Déma: "Na to nedokážem odpovedať. U mňa osobne je tak, že som vyrastal na punku. V sedemdesiatych rokoch ma oslovili Sex Pistols, Clash a tieto kapely a ten boom punku bol v podstate návrat rock´n´rollu, boli to naozaj pesničky, melodické songy. To ma asi najviac ovplyvnilo. Dnes už to tak nie je, lebo technické možnosti išli dosť dopredu, je to už viac otázka aranžmánov a už to nie je o pesničkách. Vlastne som chcel k tomu len povedať, že ma dosť ovplyvnilo to ´pesničkárenie´ a možno všetko to, čo som z tej doby a z tých skupín načerpal, sa vo mne akoby uložilo a potom to ide von. Nemám pre to iné vysvetlenie. Nerobím to nijako plánovane, nemám žiadne hudobné vzdelanie, o harmónii nepoviem ani slovo, noty vôbec nepoznám. Akurát niečo zahrám a buď sa mi tá melódia páči, alebo nie."
A čo texty? Budú vaši povestní škriatkovia aj na ďalšom albume?
Golda: "Nebudú. Teraz sa neurodili, zato budú lietajúce taniere. A nejakí roboti, a tiež Mars, takže potešíme všetkých marsofilov."
Albumy si vydávate na vlastné náklady. Oplatí sa to kapelám vášho typu?
Golda: "Áno. Nie je to o tom, že by to zarobilo nejaké peniaze. Skôr ide o to, že nás to živí. Nie to vydávanie, ale to, že hráme naživo po kluboch. Pri tej cene, za ktorú albumy predávame je návratnosť zhruba tri roky. A predá sa toho dva, tritisíc kusov. Čiže náklady sa po malých kúskoch vrátia, zarobí to niečo málo navyše a to sa znovu vrazí do ďalšieho projektu."
Ktorý album považujete za najvydarenejší?
Déma: "Ťažko teraz niečo poviem, lebo som už dlho tie platne nepočul. Ale pokiaľ mám povedať nejaký názor, tak sa mi páči Obludný neználek, pretože to bol taký prvý náš počin, kde sme zúročili všetky piesne."
Keď Znouzectnost natočila tú známu vianočnú kazetu v kostole a za komunizmu, to inicioval Caine (známy svojim vzťahom k Bohu - pozn. red.)?
Caine: "To bol skôr taký zázrak. My sme za komunizmu nemohli oficiálne hrať. Nemali sme ani prehrávky, takže to neprichádzalo do úvahy. A naviac, akonáhle sa na kapelu schádzali nejakí problematickí ľudia, už to bol problém... A v tej dobe prišiel náš farár, povedal mi, že sa mu veľmi páčia tie piesne, ktoré hráme, a že nám urobí koncert v kostole. Hovorili sme si, že to nie je možné, bigbít v kostole sa naposledy robil v roku 1968. A on povedal, že to presadí a aj sa mu to podarilo. My sme do poslednej chvíle neverili, že sa to podarí. Ešte aj keď sme tam ťahali na káre aparatúru sme neverili. Nakoniec sa to uskutočnilo, máme z toho dokonca zachovaný aj amatérsky videoklip Dračí setba."
Už ste to potom nikdy nezopakovali, však?
Caine: "Ešte sme hrali myslím dvakrát, ale už sa to nikde nenatáčalo. Aj tamto bola náhoda, natočili sme koncert len na dva mikrofóny. Nebol to zámer. Nálada na tom koncerte bola fakt zvláštna. To, že tam prišlo spústu pankáčov vo svojich ´krojoch´ a naozaj sedeli v laviciach a počúvali. Kostol bol naplnený takým zvláštnym napätím, a pritom úctou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
