NA MARGO - O psoch, nebezpečných psoch a poslancoch

Psy, psi, psíčkari, to je vďačná téma, ktorou sa zaoberajú zástupcovia mestskej samosprávy. Nielen v týchto dňoch, keď sa vyrubujú dane za psov.

Nedávno prešovskí poslanci rokovali o tom, či akceptovať protest prokurátora voči zneniu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o chove a držaní zvierat na území mesta. Išlo o to, že veta vo VZN, že majiteľ psa je povinný dať mu náhubok, ide podľa prokurátora nad rámec zákona. Keď bola tlačovka po mestskej rade, niektorí hovorili o tom, že sa tým nestotožňujú a protestu prokurátora nevyhovejú. Do kariet im zahrala tragédia, keď pes (v deň tlačovky) usmrtil človeka, malého chlapca. Zastupiteľstvo potom protest s veľkou pompou neakceptovalo a predpokladám, že samotnému prokurátorovi bude stačiť prediskutovanie v mestskom parlamente a nebude nástojiť na zopakovaní protestu. Pes (sic!) je však zakopaný inde. To, či pes má mať náhubok, alebo nie, takisto môže byť hlúposť. Maličká čivava ho vskutku nepotrebuje. Taký pitbull - to už je iná káva. Lenže problém je ďaleko širší. Po prvé, legislatíva pozná len pojem „nebezpečný pes", čo je taký pes, ktorý už niekoho napadol. Ako z Hlavy XXII, pretože pes, ktorý niekoho napadne sa dáva na utratenie, a mŕtvy pes ťažko môže byť nebezpečný. A kým iný nikoho nenapadne, je bezpečný? Podľa zákona áno. Po druhé, charaktery psov by sa mohli určovať podľa plemien. Lenže, kto určí (ako oficiálna, úradná autorita), že ten a ten pes je to a to plemeno (a ďalej - že toto plemeno je dobré, a iné nie). Ide totiž o to, že pri papierových psoch je to jasné. Ale práve majitelia papierových psov sú tí, s ktorými je najmenej problémov - to sú klasickí psíčkari. Väčšina psov, hoci aj čistokrvných, je pritom bez papierov. Teda ako to určiť? Kritériom by mohla byť azda váha, alebo čo ja viem (nevyznám sa v tejto oblasti) šírka laby, avšak aj to by muselo byť zakotvené v zákone. Samotné VZN nestačí. Po tretie, na niektoré zbrane sa zbrojný pas vydáva, na iné nie, bojové plemená patria medzi ne. Aj keby sa mali robiť skúšky oprávnenosti držiteľov psov, kto by ich robil? A načo by boli osamelým dôchodcom, ktorí chcú na staré kolená psíka? Alebo deťom? Z toho vyplýva, že ľahko sa o tom rozpráva, realita je však oveľa rozmanitejšia a zložitejšia. Poďme ešte ďalej. Poslanci vyčítajú, že majitelia psov nedodržiavajú také a hentaké VZN. Mimochodom, majiteľovi takej už spomínanej čivavy sa nečudujem, že jej nedá košík, veď je to absurdné. Otázka znie inak. Majú morálne právo sťažovať sa na majiteľov psov? Veď tí (aspoň tí poctiví) za ne odvádzajú mestu poplatky (po novom dane), zatiaľ čo mesto z týchto peňazí do nich nereinvestovalo ani korunu. Jediný výber pre psov je zrušený, útulok v Prešove nie je, a takto môžeme pokračovať. Skrátka, na problematiku psov sa možno pozerať z viacerých hľadísk. Je iste populárne povedať, že dajme im náhubky, ale to problém možných tragédií, aká sa stala nedávno, nerieši. Absolútne nie. Na druhej strane, nie je to výčitka ani tak do poslancov na komunálnej úrovni, pretože v tomto sú nevinne a musia vychádzať z platných zákonov. Adresátom oprávnenej kritiky sú poslanci NR SR. Po každej tragédii síce niektorí z nich povie, že už sa chystá taká a taká norma, ale je to bluf. Dôsledkom sú také nezmyselné zákony, ako ten č. 282/2002 Z. z., podľa ktorého je de facto nebezpečným psom iba mŕtvy pes.