Uhlíky a zemiaky jeho dcéry ešte nedostali

V Ženskom koktaile dostávajú priestor hlavne ženy. V prípade blížiacich sa sviatkov sa však s Mikuláškami zatiaľ nestretávame, zvyčajne sa na túto úlohu podujme chlap. I my sme teda zaklopali u muža, starostu Krásnej JUDr. Marka Kažimíra, ktorý má doma dve slečny.

"Keď boli mladšie, manželka i ja často sme s nimi rozprávali o Vianociach, Ježiškovi, Mikulášovi. Stále to ale boli len slová. Ako by mohli tieto postavy vyzerať v reáli, to si nevedeli predstaviť."

Raz, bolo to v predvečer Mikuláša, sa však pred ich dverami ozval zvonec a bradatý pán stál tam v plnej kráse. "Kostým som si požičal z divadla, ale čižmy, neviem prečo, mal som obyčajné, gumené, ktoré k oblečeniu neveľmi pasovali. I v ruke som mal len obyčajnú palicu. Podstatné však bolo, že som dievčatám urobil živého Mikuláša," zaspomínal si na niekoľko rokov dozadu M. Kažimír.

Ako malý chlapec tiež sa totiž stretol s Mikulášom. "Neviem, ako ho rodičia vybavili, ale kde sa vzal, tu sa vzal, prišiel k nám. Ja som sa ho strašne bál. Myslím, že viac ako čerta. Vtedy som sľúbil, že budem veľmi, veľmi dobrý, len nech ma nezoberie preč. Mama akurát šila na šijacom stroji a ja som sa tak pri nej skryl, že ma vôbec nebolo vidieť." Doteraz si dobre pamätá aj na to, že mikulášsku tradíciu doma udržiavali aj tak, že s bratom poctivo čistili čižmy. Nielen vlastné, no celej rodiny, aby bolo sladkostí čo najviac.

M. Kažimír chcel mikulášsku reakciu vyskúšať na svojich deťoch, preto sa za túto postavu obliekol. Keď švagriná zistila, že k nim príde Mikuláš, tiež si ho ´objednala´. "Jej syn bol síce starší, už mal asi 6 rokov, ale zrejme som bol naozaj dobre zamaskovaný, pretože ma nespoznal a tiež mu dvakrát nebolo všetko jedno." Deti sa teda Mikuláša /Kažimíra/ trošku báli, ale keď videli, že ich pohladkal, ba aj sladkosti doniesol, strach rýchlo zmizol. "To bol vlastne aj cieľ, ukázať, že to nie je strašidlo, ale postava, ktorá nosí pozitívne veci a keď aj vystraší, tak len trochu. Každé dieťa si trošku toho ´bubu´ zaslúži. Ono už vie, prečo. Za rok sa predsa aspoň raz pritrafilo, že aj pozlostí." Uhlíky ani zemiaky však slečny ešte nedostali, len balíčky sladkostí.

Postavy Mikuláša a Ježiška M. Kažimír nevyužíva na strašenie, či aby si s manželkou udržali autoritu a poslušnosť detí. Oveľa prijateľnejším je podľa neho princíp vysvetliť vždy všetko tak, aby deti samé pochopili, čo je správne a čo by nemali robiť. Mikulášsku tradíciu udržiavajú doma doteraz. Balíčky sa u nich objavujú v okne v predvečer Mikuláša. Čižmy však dievčatá nečistia, to im otec odpustí.

A Vianoce? "Sú hlavne o tom, že aspoň vtedy má byť rodina pokope a doma. Pravdaže, dodržiavame vyzdobenie stromčeka, polnočnú omšu, slávnostnú večeru a spoločnú modlitbu pred ňou. Túto príjemnú atmosféru sa snažíme udržiavať vlastne už od spomínaného Mikuláša, ktorý je predzvesťou obdarovania. I keď oba sviatky sú hlavne o duchovnom obohatení," doplnil M. Kažimír.

lia

Autor: Deti môžu napísať Ježiškovi

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári