V parku fotil aligátorov, na pláži zas kypré krásky
Prednedávnom sme priniesli zážitky Košičana Jána Máriássyho z jeho potuliek po Arizone. Druhým štátom, ktorý navštívil, bola Florida. Keďže tam strávil dva mesiace a zážitkov má viac ako dosť, aby sme vám mohli porozprávať aspoň tie najzaujímavejšie, rozdelili sme putovanie po Floride do dvoch pokračovaní. Dnes prinášame prvé.
"Keby som mal zhrnúť prvý dojem z Floridy, je to plytký močiar na korálových útesoch," rozhovoril sa Ján Máriássy. "Každý, kto tam chce stavať, musí rátať s tým, že si pri vyhĺbení miesta na základy vytvorí vďaka spodným vodám pri dome hneď i vlastné jazierko. Florida je známa tiež hotelmi, plážami, horúcim slnkom, tropickými búrkami, miernymi zimami, neznámym pojmom nie sú ani tornáda a hurikány, objavujúce sa hlavne v lete a v jeseni."
Po celý čas pobytu býval J. Máriássy v rezidencii brata Andreja v Coral Gables. Je to štvrť strednej vrsty a V. I. P., kde sú zväčša prízemné bungalovy alebo jednoposchodové kamenné paláce. Vari najzaujímavejším časťou domu sú kúpeľne. Aj bungalovy z ľahkých stavebných materiálov majú pri každej spálni pevne murovanú kúpeľňu, a keď nezaznie vyslovene výzva na evakuáciu, sú vraj najbezpečnejším miestom v dome. Každý vlezie do vane, zakryje sa matracom a tam smršť prečká.
"Tornádo som na vlastnej koži nezažil, najbližšie sa prehnalo asi 30 km severne od Miami. No počul som, že spôsobilo dopravné problémy a videl som zničené mangrovníky," dotkol sa J. Máriássy jedného z mála negatív tejto krajiny. Okrem toho je známa aj citrusovými hájmi, tropickými lesmi či parkami.
Aligátory aj na golfovom ihrisku
Veľká časť krajiny sa postupne včleňuje do viac ako 400 tisíc hektárov veľkého národného parku Everglades, v ktorom žije asi 400 druhov vtákov, stovka cicavcov, aligátory aj krokodíly.
"Do tohto parku sa dá vstúpiť len na zvláštne povolenie," pokračoval J. Máriássy v spomienkach. "Predtým ešte treba absolvovať školenie v špeciálnom centre, kde budúcich návštevníkov poučia, ako sa majú správať, keď tohto dravca stretnú. Aligátory, ktoré som priamo videl, sú už napohľad nesympatické potvory dosahujúce dĺžku cez dva metre. Aj som si ich vyfotografoval."
Predátor je známy tým, že väčšinou mŕtvo leží. Keď je ale podráždený alebo chráni vajíčka s budúcim potomstvom pred inými predátormi, je schopný preskočiť aj metrový plot alebo krátkodobo v behu vyvinúť rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu.
Roztancovaná Ôsma ulica
"Trochu ako v džungli som sa cítil aj pri návšteve Ôsmej ulice. Dostal som sa na ňu tak, že keď som sa odviezol tri stanice metrom, sprievodca oznámil: Kto ide na festival, vystúpiť! Aj keď ďalšia doprava bola zabezpečená autobusmi, časť jednosmerného davu sa presúvala pešo. Išiel som s ním. Väčšinu v dave tvorili ľudia vzrastom podobní Indiánom, nakrátko ostrihaní, s copmi i bez nich, oblečení i polonahí."
Ako sa tlačiac blížili k Ôsmej ulici, dav hustol a z diaľky doliehala rytmická hudba. Neskôr z veľkej tribúny ohlušujúco burácala kubánska salsa. Kto mal miesto, tancoval, ostatní sa len vlnili v rytme, podobne ako to bolo na ´košickej makarene´. Do rytmu každý vkladal niečo svoje. Niekto mal v rukách strúhadlo, iný rumba gule alebo deti na krku.
Keď začalo byť J. Máriássymu v dave tesno, preliezol zábradlie, našiel si vyvýšené miesto a odtiaľ nenápadne portrétoval teleobjektívom najzaujímavejšie tváre účastníkov obrovského karnevalu. Identitu sa mu podarilo udržať niekoľko hodín, no potom si ho oslavujúci predsa len začali všímať. Keď sa pýtali, z ktorých je novín, radšej sa ´zdekoval´ preč. Najmä po zotmení vraj Ôsma ulica nie je bezpečnou štvrťou Miami.
Na bicykloch cez záliv
V jeden celkom príjemný deň sa J. Máriássy vybral s bratom na ostrov Key Biscayne. Ráno primontovali na auto bicykle a vyrazili do Miami. Tam auto odstavili a mostom prešli Biskajským zálivom na koniec ostrova. Pod mostom, hlavne cez víkendy, premávajú obrovské lode. Takmer celý čas bicyklovali po cyklistickej trase. Po asi dvoch kilometroch sa zazeleňala džungľa, cez ktorú sa nedávno prehnalo spomínané tornádo a zobralo so sebou takmer všetky stromy i mangrovníky, ktoré sa ochranári snažia znovu nasadiť.
"Po menej udržiavanom piesčitom území sme sa dostali na pláž Atlantického oceánu. Tam sme bicykle museli po vlhkej pláži tlačiť. Počas niekoľkokilometrovej cesty sme stretli len asi 10 ľudí. Zato všade pobehovali vtáky kulíky a na koloch vo vode sa sušili kormorány. V diaľke sme síce videli niekoľko výškových budov Miami, inak boli okolo len palmy a bujný porast."
Pohodu narúšali lietadlá, ktoré sa prudko spúšťali z 11-tisíc metrovej výšky dolu na niekoľko sto metrov. Pritom bolo vidieť ako sa na ich krídlach topí poľadovica a zrazením tepla a ľadu sa vznášal od krídel prúd rozstrekujúcej vody.
Pomôckou dlhá reťaz
Ďalší deň išiel na túru J. Máriássy už sám, len na bicykli. Zaujímavosťou jeho výstroja bola asi tri kilogramy vážiaca reťaz, ktorú mal obtočenú okolo sedadla. Vďaka nej sa na ňom celkom pohodlne sedelo. Predovšetkým je to ale spôsob ochrany bicykla, pretože na parkoviskách sú nápisy: Za zaparkované bicykle neručíme. Na vlastnú zodpovednosť!
"Reťaz v prípade potreby obtočíte okolo niektorého stromu a prevlečiete cez kostru a kolesá bicykla. Je to takmer stopercentná ochrana. Strom naviac ešte poskytuje bicyklu aj tieň. Takto som prečkal hodinu, teda čas, kedy otvoria aquacentrum, cieľ dnešného dňa. Najväčší úspech malo vystúpenie delfínov a kosatky, ktorá ma hneď pri prvom skoku poriadne vysprchovala. A to som ešte nedopadol najhoršie, pretože som sedel od bazéna až v piatom rade."
Úžasné bolo i akvárium a vlastne všetky predstavované živočíchy, najmä však dravé ryby a korytnačky v obrovskom akváriu, ktoré potápač kŕmil a ľudia ich mohli obdivovať zo vzdialenosti doslova pár centimetrov. "Keď som sa vracal domov, prechádzal som plážou, kde som videl opaľujúce sa černošky. Pretože takéto kypré tmavé krásky u nás predsa len nezazriete každý deň, poprosil som, či si ich môžem odfotografovať. A nebol problém."
Poslednou zastávkou pri jazde cyklistickým chodníkom boli vily známych umelcov - speváčky Madonny a herca Silvestra Staloneho. Sú hneď pri koreni mosta, pričom zadná časť domov sa dotýka morského pobrežia. "Vstupné brány dávajú len tušiť, čo všetko sa ukrýva v masívnej tropickej zeleni. Tak som si urobil aspoň fotografie zo vstupov do víl a mierne unavený som sa pobral domov."
Vlny ich, našťastie, ´nespláchli´
Na ďalší deň sa J. Máriássy s bratom Andrejom vypravili člnom ku korálovým útesom. Dopredu na kajak si pripevnili polystyrénovú škatuľu naplnenú chladeným pivom, sodovkou a ovocím. Sami sa obliekli do bielych dlhých košelí, nahodili tropické čiapky, natreli nos, ruky, kolená a všetko, čo nebolo kryté, a nasadli.
"Keďže sme mali len provizórnu mapu, rozhodli sme sa ísť proti vetru. Kým sme veslovali, obdivovali sme porasty mangrovníkov, ktoré vytvárali asi kilometer dlhé a pomerne plytké jazero. V jeho strede bol stĺpmi označený hlboký kanál pre výletné lode a motorové člny."
Najprv veslovali po plytčine, ale potom sa dostali do priestoru, kade plávali väčšie lode. Tie z úcty k nim, aby ich náhodou ´nespláchli´ medzi mangrovníky, zväčša spomalili. Postupne sa však dvojica na kajaku naučila vlnám ako-tak odolávať a podarilo sa jej prekonať asi 4 míle dlhú vodnú púť. Pri východe na oceán uvideli dva utešené ostrovy s koralovým nánosom. "Keďže už sme začali byť hladní a hlavne sme sa potrebovali narovnať, chceli sme čln pretlačiť malou úzkou piesčinou a pristáť na pevnine. Piesčina sa ale ukázala zradnou, bolo to žltkasté bahno, na ktorom sa takmer nedalo udržať."
Nakoniec sa ním predsa len po kolenách prebrodili a pristáli na pevnej zemi, kde ich privítali nápisy: Zákaz vstupu, hniezdiská vtákov. Čo robiť? Predsa len si sadli na naplavené drevo a začali jesť. Stihli však len čosi zobnúť a už sa objavil čln ochranárskej služby, ktorý im prikázal odísť preč. "Návrat domov nebol ľahký, veslovali sme proti prúdu a ešte odolávali aj vlnám lodí a motorových člnov. No prežili sme, neutopili sme sa, len sme mali pocit, že nám z tej tropickej horúčavy zovrie mozog."
Videl aj vilku Ernsta Hemingweya
Na ďalší deň sa vydali na novú túru, no tentokrát im počasie neprialo. Bolo viac chladno ako teplo. Cieľom bol najjužnejší ostrov Spojených štátov ´Key West´. Cesta trvala tri a pol hodiny, premávka nebola veľká, zaujímavé boli však roje motorkárov /harleákov/, ktorí ich cestou predbiehali. Asi mali na niektorom z ostrovov stretávku. V Key Weste nemali kde zaparkovať.
"Je to malé mestečko plné drobných obchodíkov, domčekov a turistických atrakcií medzi ktoré patrili aj zrekonštruované člny, súsošie stroskotancov, staré i nové plachetnice a motorové člny. V starinárstve pod názvom antikvariát bolo od strieborných predmetov cez sklo, nádoby, preparáty rýb a krokodílov, po námorné pomôcky úplne všetko."
J. Máriássy ľutoval, že nemali pri sebe žiadnu vlajku. Inak by sa bol určite odfotografoval pri nulnom míľníku US1, čo je americká cesta s číslom 1 vedúca od najjužnejšieho cípu krajiny až na sever Spojených štátov.
"Prešli sme sa teda aspoň korzom a zastavili sa pri dome Ernesta Hemingweya. Je to pekná poschodová vilka, v ktorej býval vtedy, keď ho už za napísané romány začali platiť. Turistické výpravy si môžu pozrieť aj jej interiér, stôl, kde tvoril, a stoličku, na ktorej sedel. Nevynechali sme ani už v tom čase fungujúcu a jeho obľúbenú krčmu. Pozreli sme si aj ďalšiu tamojšiu krčmu - Diviači dych. Jej názov má asi niečo spoločné s chronickými opilcami."
Od nultého míľnika ich čakala cesta domov. Doprevádzali ich pritom kvapky dažďa, ktoré prešli do búrky. Pri nej vietor auto s člnom na streche doslova dvíhal z komunikácie. Do Coral Gables však dorazili šťastne.
Pokračovanie o týždeň
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Deti môžu napísať Ježiškovi
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
