Český spevák, herec, mím, textár, choreograf, scenárista a režisér Josef Laufer sa bez cigary ani nepohne

Má už svoje roky na to, aby mal občas múdry názorVždy elegán a vždy s neodmysliteľnou cigarou v ústach... Josef Laufer aj s barličkou, ktorá mu

Má už svoje roky na to, aby mal občas múdry názor

Vždy elegán a vždy s neodmysliteľnou cigarou v ústach... Josef Laufer aj s barličkou, ktorá mu pomáha zotaviť sa po operácii kolena, má energie na rozdávanie. S obľubou však o sebe tvrdí, že je lenivým levom. Desiatky rokov však svojich fanúšikov presviedča, že na javisku to o ňom neplatí. Rovnako, ako o tom presvedčil aj Košičanov na nedávnom lekárskom plese Medicus bal v Hoteli Slovan, kde sa predviedol ako herec, spevák i moderátor. Našiel si čas aj na rozhovor s nami.

"Otec bol lekárom a aj preto mám k tomuto povolaniu veľmi blízko. Síce sa stále medzi nimi nájde aspoň jeden, ktorý mi vždy prízvukuje, že tabak škodí zdraviu, ale ja sa bez cigary ani len nepohnem. A nakoniec - každý musí mať nejakú neresť, nie?"

Aj keď J. Laufer vždy pôsobil ako bohém a vyhlasuje, že má rád pekné ženy, tie vraj už dnes medzi jeho neresti nepatria. Prečo? Vyše tridsať rokov je šťastne ženatý. Mladosť prežil striedavo vo Francúzsku a Veľkej Británii. V roku 1961 sa stal tanečníkom - elévom pražského Divadla ABC, založil amatérske pantomimické divadlo Radar a bol prijatý na štúdium na DAMU. V tom období začal aj spievať s beatovými skupinami - Krystal, Olympic, Tornado a Mefisto. Ako herec sa predstavil v divadlách Semafor, v Hudobnom divadle Karlín a v Národnom divadle v Prahe. So skupinou Golem Jana Václavíka vytvoril programy pre pódiové a televízne vystúpenia doma i v zahraničí. S touto skupinou nahral aj prevažnú časť svojich gramofónových platní.

Už nie je tanečník

Keďže ho pred časom poriadne začalo trápiť koleno, neostalo mu nič iné, ako zájsť k lekárovi a dať si boľavú nohu zoperovať.

"Pomáham si preto pri chôdzi paličkou, aby som trochu nohu odľahčil. Nepotrebujem tancovať, takže palička mi vôbec neprekáža. Kedysi som na javisku veľa tancoval, ale dnes už tanečníkom vôbec nie som. Je pravda, že keď si sám režírujem nejaké divadelné predstavenie alebo program a potrebujem tam tanečné číslo, dokážem si sám pripraviť choreografiu. Ale aby som tancoval... To sa mi dnes už naozaj nechce," prezradil J. Laufer, ktorý tak - na sklamanie prítomných dám - počas plesu v Slovane sedel a na tanečnom parkete chýbal...

Na plese sa zhostil úlohy moderátora i speváka. "Nechcem deliť hovorené slovo do toho spievaného. Mne je vlastne jedno, či na javisku stojím preto, že moderujem, alebo preto, že spievam... Sú to síce rôzne disciplíny, no ja sa pokúšam spojiť ich do malebnej symbiózy."

Počas moderovania si občas vypomôže nejakým tým vtipom a tie by mohol vlastne i sypať z rukáva, veď sa podieľal na troch pokračovaniach filmu ´Kameňák´, ktorý je vlastne celý vyskladaný z fórov a vtipov... "Pred časom sme s nebohým Karolom Duchoňom poznali neskutočné množstvo vtipov. Dokonca sme si každý jeden očíslovali. Mne stačilo povedať - 37 a začali sme sa s Karolom smiať, lebo sme si spomenuli na vtip, ktorý sme si takto označili. Nikto iný nevedel, čo nám na číslach pripadá také zábavné..."

Príležitosti zahrať si v ´Kameňákoch´ je vďačný, veď tieto filmy mali v Čechách ale i u nás vysokú návštevnosť. "Zdeněk Troška sa vie ľuďom pozrieť do taniera, do dvora ale i do postele pod perinu... Ja som dostal úlohu ´minimafiána´, ktorá mi veľmi sedela a stále sa tam trápim s mojou škaredou manželkou, ktorá nie a nie umrieť... Prácu na filme som si vychutnal, lebo s pánom Troškom je radosť pracovať na akomkoľvek projekte"

V prostredí filmu, hudby, televízie - šoubiznisu - sa J. Laufer pohybuje už takmer 50 rokov. "Súčasné snahy mladých tvorcov trochu sledujem. U nás je predsa len trochu iná situácia ako na Slovensku. V Čechách ročne vznikne okolo 20 filmov a nájdu sa medzi nimi i dobré kúsky. Mnohí diváci sa však nenaučili kategorizovať si žáner filmu, na ktorý sa vyberú do kina. Buď idem na komédiu alebo na tragédiu alebo na akčný film. A mnohí stále v každom filme hľadajú umenie."

Práve oba ´Kameňáky´ si svoje ´zlízli´ od kritiky, ktorá ich označila kadejakými nelichotivými prívlastkami... "To mi absolútne neprekáža, že kritikom sa filmy nepáčili. Hľadajú umenie tam, kde nie je a kde ani nechce byť. Je to ako keď hľadáte búrku v pohári vody - nie je tam, nikdy nebola, nebude a ani tam nemá čo hľadať. Divák si na ´Kameňáky´ ide užiť závabu a kritik by mal vedieť, na čo do kina ide a nie iba všeobecne kritizovať."

Mimochodom, tieto filmy mali najväčšiu sledovanosť spomedzi filmov, ktoré v Čechách v poslednej dobe vznikli. "Ja netvrdím, že je to vysoké umenie. Je to číra zábava s dobrým nápadom. To je celé, netreba v tom nič iné ani hľadať. Z. Troška je skvelý filmár, ktorý dokáže urobiť aj rozprávku, aj ´kameňákové´ filmy, aj vysoké umenie - operu."

Pustil sa do réžie

Do režírovania opery ale i činohry sa pustil však i samotný J. Laufer. Ak sa však na ´pľaci´ objaví ako herec, ostatným režisérom do ich práce ´nekibicuje´.

"Veď predsa viem, čo to znamená, režírovať nejaké dielo. Je však pravda, že sme so Zděnkom Troškom nejaké veci konzultovali a ak som ja mal dobrý nápad, tak ho prijal. Ja sa vo všetkých troch filmoch trápim s manželkou a ako tak raz na ňu nešťastne pozerám, poviem - Prečo ja si tento ksicht nemôžem odpísať z daní? To je moja veta, ktorú som navrhol a ujala sa. Ak je totiž na ´pľaci´ výborná nálada, tak zrazu sa v každom prebudí jeho potencionál. Otvorený človek prijíma všetky momenty okolo seba ako inšpiráciu..."

Zatiaľ sa J. Laufer neposadil na režisérku stoličku pri filmovačke, no čo nie je, môže byť... "Režíroval som však mnohé televízne programy a pustil som sa i do operných predstavení a do činohry. Nie je to časté, skôr sa réžii venujem sporadicky, no veľmi ma to baví." V roku 1991 režíroval predstavenie so sólistami Národného divadla ´Noc s Mozartem´, ktoré malo 1300 repríz v Prahe, kde potom v roku 1998 režíroval aj komorné úpravy Dona Giovanniho. Naposledy režíroval predstavenie ´Kancelária´, ktoré vzniklo prepracovaním nemeckej komédie ´Sekretárky´.

J. Laufer si sám po všetkých stránkach pripravuje koncertné, televízne i moderátorské vystúpenia. Svoje spevácke a herecké schopnosti s pohybovým talentom dokáže využiť tak, že v jeho programoch hovorené slovo, spev, hudba, pantomíma, tanec a herecká akcia tvoria nedeliteľný celok.

"Rád sa realizujem, a tak mi pripadalo úplne prirodzené siahnuť aj po režisérskej taktovke, veď vlastné vystúpenia si sám režírujem už roky... Nie som len herec, spevák a moderátor, napísal som aj veľa textov piesní a scenárov k rôznym programom, predstaveniam. Občas sa však obviňujem, či nie som zbytočný grafoman - niekedy to nie je dobré. Ale ak to nebudem skúšať, ako budem vedieť, či sa mi darí písať alebo nie?"

Skúša to i v muzikáloch

´Boom´ muzikálov v Čechách ale i u nás neobišiel ani J. Laufera, ktorý sa objavil i v muzikáli J. Ledeckého Galileo či najnovšie v Pokrvných bratoch. "Sľúbil som Michalovi Davidovi, že si zahrám aj v jeho Troch muškatieroch, no kvôli operácii kolena som nemohol naplno skúšať a musel som viac času venovať práve Pokrvným bratom, kde mám väčšiu rolu. S Michalom sme sa však dohodli, že najbližšie si určite nájdem čas na účinkovanie v jeho muzikáli."

J. Laufer sa nevyhýba akejkoľvek tvorivej činnosti. "Láka ma veľa vecí, ktoré by som si chcel vyskúšať a je mi jedno, že už nie som najmladší... Teraz som dostal ponuku hrať v muzikáli ´Dr. Jackyl a Mr. Hyde´. Je to takmer operné spievanie, ale mne je barytonová poloha veľmi blízka."

Niekto by mohol by povedať, že J. Laufer má všetkého za tie roky akurát tak dosť, no opak je pravdou... "Nikdy sa nenudím a to je to posledné, čo by som chcel. Kúpil som si koňa a keď mám pocit, že si potrebujem vyčistiť hlavu, tak zájdem za ním... Musím sa však priznať, že na to nemám dosť času a mrzí ma to. Nepotrebujem rovno skúšať parkúrové skákanie, prechádzky na koni po lese mi úplne stačia. Je to dobrý relax."

Relaxom je cestovanie

Relaxom je pre J. Laufera i cestovnie. Ovláda francúzštinu, španielčinu, nemčinu, angličtinu, ruštinu... "Mohol by som teda precestovať celý svet bez toho, aby som potreboval slovník... Neviem však po japonsky, po čínsky či po arabsky, no učiť sa už nebudem," poznamenal s úsmevom. Jeho materinskou rečou je vlastne španielčina, keďže mamka bola Španielka, vyrastal v Anglicku a Francúzsku, neskôr začal pôsobiť v Prahe. J. Laufer je kozmopolita ako sa patrí... "Stále mám veľmi rád Francúzsko, no radšej mám ľudí v Španielsku, sú takí humánni. Myslím, že po mame je vo mne veľa španielskeho, po otcovi sa vo mne skrýva moravská nátura ale aj prvky židovského charakteru. Ja som taký mix všetkých európskych vlastností..."

S obľubou o sebe tvrdí, že ako správny Lev je pokojný a občas aj trochu lenivý. "Som introvert, no viem, kde mám pred predstavením stisknúť tlačítko, aby sa prejavil môj temperament. Ja potrebujem aktivitu - duševnú i fyzickú, preto sa snažím i čo najviac športovať."

Mohlo by sa zdať, že povolanie herca akosi nejde do hromady s povahou introverta... "Nie som uzavretý do seba v tom zmysle, že by som nekomunikoval s ľuďmi. Ja sa potrebujem iba občas skryť do svojich myšlienok a premýšľať, nerobiť všetko zbytočne rýchlo a nepremyslene. Treba sa naučiť dívať sa na seba s odstupom akoby tretím okom. Ja mám občas chuť byť iba sám so sebou a premýšľať. Mám už predsa svoje roky na to, aby som mal občas občas aj múdry názor..."

Dátum narodenia: 11. august 1939

Znamenie: Lev

Miesto narodenia: Sables d' Olone - La Rochelle, Francúzsko

Ukončené vzdelanie: DAMU, Praha

Relax: jazdectvo

Filmografia

2005 Kameňák 3

2004 Kameňák 2

2003 Kameňák

1998 Bigbít

1995 Bubu a Filip

1995 Tajomstvo šťastia