Placka: Prečítali sme si na internete
Začiatkom novembra košický astrológ Peter Mišík vo vysielaní TV Naša v odpovedi redaktorovi na otázku, aké bude v novembri počasie, spomenul možnú pohromu, ktorú spôsobí jeho zmena. Vtedy bolo ešte teplo a rozhovor sa uskutočnil na slnkom zaliatej terase. A skutočne, pred pár dňami sa príroda kruto zahrala s Vysokými Tatrami, ktoré na niektorých miestach zmenila na nepoznanie. I to bol dôvod, stretnúť sa s P. Mišíkom zas a vrátiť sa k jeho predpovedi.
- Priznám sa, nečakal som vtedy túto otázku, nezvyknem totiž progonostikovať počasie. Hovoril som hlavne o tom, že po 17. novembri sa počasie výrazne zhorší a môžu nastať problémy. V tom čase sa Mesiac dostal do kavdrátu s Marsom. Prvé výkyvy počasia sme v okolitých krajinách naozaj zaznamenali a už najvýraznejšie v Rakúsku. Objavili sa prvé víchrice a búrky. 17. a 18. sa Mesiac dostal do konjunkcie s Neptúnom a stále bol v kvadráte s Marsom, o deň neskôr sa vytvorila presná kvadratúra s Uránom a ešte tu bol aj kvadrát so Slnkom. Povedal som vtedy redaktorovi, že príde udalosť, ktorá bude mať akýsi "kvapkovitý" efekt. Najprv kvapku uvidíme, ale až po jej dopade, keď sa rozčľapne a "zamočí" všetko okolo, si uvedomíme jej ničivosť. Tak to bolo aj 19., kedy konjunkcia Mesiaca a Uránu vytvorila extrémne nestabilné obdobie ako stvorené pre výskyt katastrof a navyše nepriaznivú situáciu podporoval na Slovensku aj kvadrát Mesiaca na Slnko.
Čo vám evokuje katastrofa, ktorá sa stala v Tatrách?
- Z môjho pohľadu sa to javí tak, že predovšetkým dôjde k zmene rastlinstva, teda že sa bude uvažovať o výsadbe aj listnatých stromov, čo následne ovplyvní trošku ovzdušie. To, že sa na postihnutom území vytvorilo prázdno nepokladám až za také veľké nešťastie. Vzduch tam ostane čistý, na blízku nie sú továrne, štíty nesfúklo, nadmorská výška ostáva. Katastroficky vidím momentálny stav fauny. Zvieratá si určite vytrpeli veľa a mnohé bez pomoci, či zo strachu uhynuli. Mnohé budú hľadať útočište inde, ale tu zasa nebude pre nich dosť potravy. Do zmenených pomerov ale iste prídu iné druhy zvierat. Myslím si však, že to čo sa stalo je výstrahou a hlavne podnetom na zamyslenie sa pre tých, ktorí chceli Tatry využiť len pre seba, ťažiť z nich. V Tatrách nebol len obmedzený prístup do rôznych chránených lokalít, ale obmedzenie pre bežného Slováka dovolenkovať, alebo i len krátkodobo navštíviť veľhory, predstavovali najmä vysoké ceny za služby. Našinec s priemerným platom si ich dovoliť nemohol a tí movitejší Slováci zasa dávajú prednosť Alpám. Takže pre koho boli vlastne Tatry symbolizujúce Slovensko určené? Myslím si, že by mali byť dostupné pre nás všetkých.
Čiže mali by sme začať vnímať turistický ruch inak?
- Áno. V tak krásnej krajine by sa mal budovať so všetkou skromnosťou a v rámci zákonov platiacich v prírode a nie v tvrdom biznise. Príroda by mala ostať otvorená pre všetkých, veď všetci ju potrebujeme.
A liečebne?
- Tie iste neutrpia tým, čo sa stalo, ujmu. Ihličnany u mnohých vyvolávajú alergie, navyše tmavý les pôsobí depresívne a mnohí z pacientov zo strachu do neho ani nevstúpili. Predpokladám, že viacerí sa v presvetlenej krajine budú cítiť lepšie. Svetlo vždy pôsobí liečivo. Takže budúcnosť liečební z perspektívneho pohľadu vidím optimisticky.
Vraveli ste, že každú katastrofickú situáciu treba vnímať ako výzvu k pozitívnej zmene. Čo pokladáte za pozitívne?
- Napríklad to, že pre mnohých nezamestnaných by sa tu mohli vytvoriť pracovné miesta. Na obnovu a rekonštrukciu sa dajú použiť ekologickejšie a bezpečnejšie materiály. Je možné vybudovať nové turistické chodníky a nemalo by sa zabudnúť na cykloturistov. Nepochybne do Tatier príde pomáhať mnoho dobrovoľníkov, podľa mňa však by bola možno účinnejšia pomoc pozvať do Tatier rekreantov. Bez ich prítomnosti sa situácia nepohne dopredu. Teda v prvom rade znížiť ceny, ďalej vyzvať podnikateľov, aby svojim zamestnacom prispievali na dovolenky, alebo rehabilitácie v Tatrách a nie v zámorí. Malo by sa na istý čas stať pravidlom, že my všetci, nevinímajúc i tých solventnejších, všetci dáme prednosť našim veľhorám.
Spomínali ste aj duchovný odkaz prírody...
- Zmeny sú tu stále, mali by sme teda porozmýšľať k čomu nás to vlastne vedú. I z tohto si môžeme zobrať poučenie, že nie k egoizmu, k uzatváraniu sa, ale k otvorenosti. Každé nešťastie vlastne ľudí zbližuje, núti ich navzájom komunikovať, pomáhať si a to je podľa mňa ten najdôležitejší odkaz.
Katarína Bednářová
Autor: Rozšifrujme odkaz prírody?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
