"V dedine ma už všetci poznajú, taký blázon je tam iba jeden"
Slovenská atletika má už tucet svojich kráľov. Posledného korunovali v sobotu večer v banskobystrickej štátnej opere. V tradičnej ankete "Atlét roka" zvíťazil tentoraz kladivár trnavskej Slávie Libor Charfreitag pred ďalším vrhačom železa (gule) Mikulášom Konopkom. Česť košickej atletiky (po vlaňajšom šiestom mieste trojskokanky Dany Velďákovej) zachraňoval vytrvalec Obalservisu Marcel Matanin, ktorý si prišiel na pódium po diplom a kyticu za ôsme miesto.
"Nešlo o ceny, tie dostali od organizátorov len prví piati, skôr o to, že som sa tam stretol napríklad s predsedníčkou zväzu, trénermi, či ďalšími atlétmi, s ktorými nie je veľká šanca tak často sa cez rok stretnúť. Vlani som bol, tuším, deviaty, takže toto je asi moje najlepšie umiestnenie. Slovenská atletika tých úspechov nemá veľa, takže hlasy sme dostávali najmä za účasť na aténskej olympiáde. Ale je to pre mňa pocta, lebo vyčnievať z radu vytrvalcov, čo je asi najťažšia atletická disciplína, sa cení," okomentoval Marcel Matanin svoju pozíciu v ankete o najlepších slovenských atlétov.
V malom tíme košického Obalservisu, ktorému šéfuje Milan Petrenko, pôsobí už štvrtý rok a v najbližšom období neplánuje zmenu dresu. "Teda, ak nás sami nevyhodia, lebo vrcholový šport je aj taký. Ale zoberiem to športovo. No dúfam, že zatiaľ je s nami spokojnosť, lebo tie výkony a tituly, čo sme s Robom Vankom získali, v iných oddieloch nedokázali vybojovať. Preto ideme ďalej a budeme sa snažiť pre klub urobiť maximum, tak ako oni robia pre nás. Aj čo sa týka finančného zabezpečenia, lebo Obalservis je u nás asi jediný klub, ktorý funguje na takej báze, že nie je nikým dotovaný, ako napríklad Dukla Banská Bystrica, či UK Bratislava."
No vyskakovať sa aj tak nedá. Najmä kvôli financiám sa bežci Obalservisu musia zriecť napríklad štartu v Európskom pohári družstiev v krose, kde si účasť vybojovali vďaka domácemu titulu. "Myslím však, že sme rozumne zvážili, či tam ísť alebo nie. Nemáme nejakú veľkú šancu na úspech a vyhodiť len tak osemdesiattisíc za víkend v Španielsku nemá význam. Navyše, bude uprostred zimy, keď ešte nebudeme rýchlostne rozbehaný a prísť z blata na sucho, rýchly trávnatý povrch... Napriek tomu niekoľko krosov v zime absolvujem. Halovú sezónu však asi vynechám, pretože tá trojka, čo sa tam beháva, je na mňa veľmi rýchla. V pláne však máme tradičné trojtýždňové sústredenie vo Vysokých Tatrách, lebo na Slovensku nie je lepšie miesto, kde by sme našli podobnú klímu. Len mi je veľmi ľúto, ako teraz vyzerajú. Na jar bude pre mňa podstatný maratón, chcel by som sa prebojovať na majstrovstvá sveta v Helsinkách. A prirodzene, opäť sa vrátiť na trať košického Medzinárodného maratónu mieru, kde som tohto roku, kvôli olympiáde, chýbal."
Marcel Matanin bude mať o necelé dva týždne 31 rokov, vek, ktorý pre maratónca ešte zďaleka nie je dôchodkový. "Pozrite sa, Robo Štefko má už tridsaťšesť a ešte niečo na maratónskej trati dokáže. Vo vrcholnej forme bol, keď mal tridsaťštyri-tridsaťpäť rokov, takže aj ja by som to ešte chcel trochu potiahnuť. Pokiaľ aj zdravie vydrží..."
Žije a zväčša i trénuje v dedinke Slovenská Kajňa, kde už azda každé dieťa i babka vie, že bol na olympiáde. Tetky mu už zďaleka zdravia, keď vidia, že beží oproti nim. "Pravdaže ma tam dobre poznajú, lebo taký blázon, čo beháva v čase i nečase, je v dedine len jeden."
Bohuš MATIA
Autor: ŠEBASTOVCE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
