Imrich Vlasatý, autokrosový a rally pretekár tímu Motorsport Vlasatý, mal doteraz asi 15 automobilov

Niektoré obmedzenia rýchlosti považuje za zbytočné

Vzťah k autám a pretekárskemu športu mal u Imricha Vlasatého zákonitý vývoj. "Otec bol dlhoročný pretekár, viac ako 20 rokov, od môjho narodenia v roku 1974 až do roku 1995," pokračuje syn úspešne v jeho šľapajách. "Prakticky odvtedy ako som začal vnímať svet okolo seba, pohyboval som sa pri pretekárskych autách, chodil som na súťaže i do dielne."

Mal iba 17 rokov, keď dostal výnimku na vodičský preukaz. Aby mohol pretekať. "Platil však iba na uzavretých tratiach." Stačilo mu to, aby sa so svojou buginou vybláznil na autokrosových okruhoch. "Prirodzene, na cestu som s ňou nemohol, lebo aj tak takéto auto nezodpovedá podmienkam cestnej premávky. Iné je to u áut rally, na ktorých som začal jazdiť neskôr, tie musia byť na to spôsobilé, pretože prejazdy medzi rýchlostnými skúškami sa robia za plnej premávky."

Autá sú doslova jeho životom. Popri pretekaní sa dal s nimi aj na podnikanie, obhospodaruje autoservis i predajňu Seatov. A keďže je tímový jazdec Seatu, stojí za svojou značkou aj v súkromí. "Mojím prvým autom bola obyčajná Škoda 105, ktorú som mal hneď po vodičáku. Keďže dnes sú to i predvádzacie vozidlá, dosť často presadám z auta do auta. Doteraz som ich mal asi pätnásť. Momentálne mám Seat Ibizu Tdi. Je to spoľahlivé auto a dovezie ma tam, kam chcem. Vždy som inklinoval k športovým autám a Seat s Audi razia teraz podobnú filozofiu. Chcú, aby dizajnom i konštrukciou ich autá oslovili najmä mladých ľudí. Mne to vyhovuje, vždy som mal radšej pretekárske autá. Obľubujem športovejšie vozidlá, ale mať tu nejaké extra športové auto, nie je veľmi výhodné. Ich podvozky sú dosť tvrdé a u nás pre ne nie sú stavané cesty. Máme málo diaľníc, dlhých úsekov, skôr treba dávať pozor na výmole, diery v asfalte a iných šoférov, čím sa stráca pôžitok z rýchlej jazdy."

No I. Vlasatý netvrdí, že po našich cestách jazdí pomaly. Ale vie kedy si môže dovoliť dupnúť na plynový pedál. "Aj keď rešpektujem predpisy, lebo ich dodržiavaním by sa cestná premávka mala chrániť, sem-tam to aj ja preženiem. Niekedy sa ponáhľam a jazdím rýchlo, ale len tam, kde viem, že to nie je nebezpečné. Nedovolím si to v obytných zónach či pri detských ihriskách, videl som totiž už veľa dopravných nehôd... No niektoré obmedzenia rýchlosti, napríklad v meste o jednej v noci, považujem za zbytočné," takáto výnimka by podľa neho určite nemala narušiť dobré vzťahy s "dopravákmi".

Prežiť však dnešný automobilový boom bez nehody je aj pre skúseného jazdca prakticky nemožné. "No maximálne to bol škrabnutý blatník. Väčšiu haváriu som ešte nemal, musím zaklepať na drevo. Samozrejme, v pretekoch som bol na streche neraz, pri autokrose i rally. Na košickej som mal asi najťažšiu nehodu v kariére, ale našťastie, zranenie som neutŕžil žiadne. Pretekárske vozy sú relatívne bezpečné. Kto však naozaj preteká a nielen sa vozí, havárii sa nevyhne. Ani taký Schumacher..."

Bohuš MATIA

Autor: Košičania vo finále

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári