Fanúšikovia sú skvelí, či prídu v klubovom drese, so šálom na krku, alebo v obleku s kravatou

"V pohári sme síce vyhrali a postúpili ďalej, ale trénera sme výkonom nepresvedčili. Nehrali sme dobre, preto nám dnes naparil dva tréningy," posťažoval sa do telefónu v stredu neskoro večer cestou z Hohenstaufenhalle mladý brankár bundesligového tímu Frisch Auf! Göppingen Michal Shejbal.

V šesťdesiattisícovom meste na juhu Nemecka vládne hádzanárska, presnejšie pohárová horúčka. "Wir wollen nach Hamburg!" (Chceme do Hamburgu!) - hlása internetová stránka klubu. V tamojšej nádhernej "Color-Line-Arena" sa v poslednom čase hráva "Final Four" Nemeckého pohára a zeleno-bieli v apríli tohto roku boli pri tom...

V najvyššej súťaži veľké ambície v tejto sezóne síce nemajú, ale po stredajšom víťazstve nad druholigovým HSG Varel sú už vo štvrťfinále pohára. "Prvý polčas bol naozaj slabý, viedli sme len o gól, po prestávke sme sa zlepšili, zvíťazili o osem, ale o ôsmej ráno sme už museli byť v hale, aspoň na ľahší výbeh," mal ho odchovanec košickej hádzanej práve za sebou, keď sme mu opäť zavolali. "Teraz sme zvedaví na štvrťfinálový žreb. Je tam ešte jeden druholigový súper, tuším Hildesheim, ale toho by chcel dostať asi každý," čaká Michalov tím posledná prekážka na ceste do Hamburgu.

Hádzanárske, presnejšie brankárske gény, má po otcovi. Juraj Shejbal patril medzi elitných gólmanov federálnej ligy i národného mužstva a bol dôkazom toho, že na mužov medzi žrďami mali v Košiciach vždy šťastnú ruku. Aj od Michala si veľa sľubovali, rástol na športovom gymnáziu a v mládežníckych tímoch 1. MHK, bol oporou kadetskej a juniorskej reprezentácie Slovenska, jeho meno sa občas objavilo aj na súpiske ligového tímu dospelých, hoci mal len osemnásť... Keď prišla šanca, aká sa neodmieta...

"V lete im odišiel druhý brankár a súrne potrebovali náhradu. Chceli vyššieho i mladšieho brankára ako je súčasná jednotka Martin Galia. Ja mám o sedem centimetrov viac a som o šesť rokov mladší," vysvetľuje ani nie dvadsaťročný Košičan, ako sa do najkvalitnejšej ligy sveta dostal. Ako piaty Slovák v histórii...

Bundesligová sezóna sa pomaly dostáva do polovičky, Göppingen je po dvanástom kole na trinástom mieste (vedie Hamburg pred Flensburgom a Kielom), na konte má sedem prehier a päť víťazstiev. To posledné si priviezol zo susedného Pfullingenu. "Bolo to veľké derby, lebo je to len neďaleko odtiaľto. Majú tam najmenšiu bundesligovú halu, len pre tisícosemsto ľudí, ale našich fanúšikov tam bolo až tristo, či štyristo. Prišli autami, ale na väčšie vzdialenosti majú k dispozícii aj autobusy. Sú fantastickí, doma aj vonku. Je jedno či prídu v klubovom drese, so šálom na krku, alebo v obleku s kravatou, všetci povzbudzujú rovnako."

A už sa tešia na ôsmy december, keď do Hohenstaufenhalle zavítajú populárni gladiátori z Magdeburgu, špičkový tím na čele s geniálnym krídelníkom Stefanom Kretzschmarom. "Hala je už dávno vypredaná, v podstate na všetky zápasy, aspoň tých tritisícpäťsto permanentiek na sedenie. Dvesto lístkov na sedenie a osemsto na státie sa dá stále kúpiť. Kapacita je štyri a pol tisíc a zatiaľ najviac divákov prišlo na Kiel, štyritisíctristo. No ako som počul, Kretzschmar vraj nepríde, v poslednom zápase odohral iba polčas, hovorí sa o operácii slepého čreva," nebude stáť mladý slovenský brankár zoči-voči hviezde nemeckej bundesligy.

Otázne je, či ho v dôležitom dueli skúsenejší Martin Galia do brány vôbec pustí. Štatistiky zatiaľ hovoria o štyroch ligových zápasoch. "Najlepšie mi vyšiel duel s Nordhornom, keď som si zachytal tridsaťpäť minút. Darilo sa mi, ale najviac ma mrzí, že som nechytil ani jednu, tuším z ôsmich sedmičiek. S Martinom sme dobrí kamaráti a púšťa ma do brány, niekedy aj sám, keď sa mu nedarí, niekedy ma tam pošle tréner, nemôžem sa sťažovať, že si nezachytám."

V lete s ním prišiel do klubu aj Litovec Andrius Stelmokas, z Košičanom dobre známeho islandského Akureyri. "Aj dvaja Nemci. Prískočné tu nie je zvykom, ale každý z nováčikov sa prezentoval basou piva. Chlapci si to pochvaľovali, ale ani za týždeň sa to nevypilo." V tíme je sedem legionárov, z rôznych kútov sveta, nie je trochu chaos v dorozumievaní? "Na ihrisku vládne nemčina, ale v súkromí sú aj skupinky," poznajú slovenské politické móresy aj v nemeckej hádzanej. "V prevahe je španielska, ktorú tvoria Brazílčan Souza, Španiel Amargant či Garcia, ja si s Martinom Galiom často pokecám aj po slovensky, no najťažšie je asi rozprávať sa práve s tým Litovcom, ale už mu celkom rozumieme. Pre mňa s nemčinou nebol žiaden problém, dva roky som bol s otcom v Nemecku, keď tu chytal (mal som šesť-sedem rokov) a zdokonalil som sa na gymnáziu v Košiciach."

Michal býva sám v rodinnom dvojdome v dedinke Bautenbach neďaleko Göppingenu. "Asi tri kilometre od haly. Domček má prízemie a jedno poschodie, mne patrí prízemie, obrovská kuchyňa, hala a dve izby. Martin býva ešte ďalej, v ďalšej dedine, asi sedem kilometrov od mesta. To je veľmi pekné, má vynovené, moderné centrum, prakticky žiadne paneláky, ako ich poznáme u nás, ale je strašne rozťahané. No veľmi sa mi tu páči."

Z Göppingenu je do Stuttgartu prakticky na skok, necelých päťdesiat kilometrov, ale na návštevu centra Bádenska-Würtemberska veľa času nie je. "Keď ho mám, tak zájdem do miestneho termálneho kúpaliska, do kina, alebo sa len tak potúlam po centre. Začali tam už vianočné trhy a je pekne vyzdobené. No zabavím sa aj doma pri televízore. Prevláda síce hádzaná, ktorú tu dávajú na viacerých, aj regionálnych kanáloch, ale kúpil som si aj satelit, cez ktorý chytám i slovenské programy. A nejaké slovenské filmy mám aj na DVD."

Klub, v ktorom Michal Shejbal pôsobí je, prirodzene, profesionálny, ale každý hráč má pri svojich personáliách aj kolónku povolanie. On má v nej napísané: študent. "Nepracuje nik z nás, každý hrá len hádzanú, ale sú tu aj študenti, ktorí chodia na univerzitu do Stuttgartu alebo Karlsruhe. Pravda, aj ja mám napísané - študent, ale priznávam, zatiaľ neštudujem. No chcem, aby som nemal veľa voľného času. Ešte som sa nerozhodol čo to bude, ale na budúci rok určite začnem."

Zatiaľ sa Göppingenu upísal na dva roky, ale doma mu "visí" reprezentačná juniorka, ktorej by rád pomohol na svetový šampionát do Budapešti. "S uvoľnením by nemal byť problém, len to v klube musia vedieť vopred. A na posledný zraz som pozvánku ani nedostal. Aj tak by som asi nemohol ísť, lebo Martin nám vtedy chýbal, bol s českým nároďákom na turnaji v Rakúsku..." čaká, že sa tréneri ozvú. Nemecká bundesliga by mala byť dostatčným dôvodom aj pre pozvánku do národného mužstva dospelých. Ale zatiaľ nie je... "Ešte som mladý pre reprezentáciu. Vážne. A u nás je veľa dobrých brankárov, to je ten najväčší problém." S jedným z nich, voľakedy tiež Košičanom, Marošom Kolpakom, by sa mohol v Nemecku aj stretnúť. "No zatiaľ sme sa ešte ani nerozprávali. Priznám sa, ešte nemám ani jeho telefónne číslo."

Legionársky chlebíček v bundeslige je chutný, ale treba sa naňho poriadne nadrieť. "Tá súťaž sa s našou nedá vôbec porovnať, ani finančne, ani hernou úrovňou." Pre takého mladého hráča to môže byť problém. "Všetko je tu oveľa náročnejšie, tréningy i zápasy, na každého hráča je tu vyvíjaný nesmierny psychický tlak, ale myslím, že sa s tým dokážem vyrovnať. Vedenie klubu od nás očakáva, že odohráme pokojnú sezónu, chce aby sme boli v hornej desiatke. Vôbec si nepripúšťame, že budeme bojovať o záchranu."

Súťažný kalendár je taký nabitý, že Michal domov nepríde ani na sviatky. "Preto som ešte ani nerozmýšľal nad darčekmi. Hráme dvadsiateho druhého, dvadsiateho šiesteho i druhého januára. A na Štedrý deň máme tréning..." Takže Vianoce i Silvestra možno strávi niekde v autobuse, alebo lietadle. "Lietame na dlhšie vzdialenosti, do Kielu, Hamburgu, Flensburgu, keď je to do štyroch-piatich hodín, tak cestujeme autobusom. No zatiaľ ani netuším, kedy sa mi podarí ´priletieť´ aj domov," dal sa slovenský hádzanársky talent na tvrdú rehoľu profesionála.

Bohuš MATIA

Autor: Obaja sú perfekcionalisti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári