stretnutie pracovníkov Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny s bývalými pacientmi, ktorým obetavá práca zdravotníkov pomohla zachrániť život. Pozvanie prijalo pätnásť pacientov, z ktorých každý ležal v bezvedomí alebo umelom spánku niekoľko týždňov či mesiacov. Stretli sa pritom ľudia z rôznych kútov východného Slovenska, pričom každého z nich svojho času pripútalo na lôžko čosi iné - vážne ochorenie, dopravná nehoda, komplikácia pri pôrode. No všetkých čosi spájalo. Pozerali smrti do očí smrti, ale dnes sú tu.
"To, že som tu dnes mohol prísť, je dôkazom toho, že robíte svoju prácu dobre a so srdcom," konštatoval jeden z pacientov pri úvodnom predstavovaní. "Nie je dôležité, čo bolo predtým, ale to, čo nasleduje potom. Za to vám ďakujem," konštatoval ďalší, ktorý zhodou okolností v ten deň oslávil piate výročie prepustenia z nemocnice.
Slová mužov a žien, ktorí takpovediac ušli hrobárovi z lopaty, boli nesmierne emotívne. Niektorí si na pobyt v nemocnici vôbec nepamätali, iní si spomínali na zvláštne sny, ktoré ich počas umelého spánku prenasledovali. Päťdesiatpäťročný Humenčan Peter Sopko poznamenal, že s realitou ho spájal zvuk škrípajúcich dvierok na skrinke, z ktorej sestričky vyberali lieky...
"Máte super lieky, ale hrozne mažú pamäť," zasmial sa mladý Košičan, ktorý nedávno bojoval s ťažkou chorobou. Ďalší bývalý pacient podotkol, že on veru nemal "okno", ale výkladnú skriňu, pretože sa nepamätá vôbec na nič. "Ja som zas videla rôzne bludy, napríklad mačky behajúce po oddelení," nadhodila pani Janka. Úsmev však striedal rozochvený hlas a slzy. Slzy radosti a dojatia zo stretnutia sa s tými, ktorí pomohli malému zázraku.
"Keď som ja spal, vy ste nespali, boli ste pri mne dvadsaťštyri hodín denne," konštatoval Košičan Milan Dianiška, ktorého do nemocnice ho priviedla choroba. "Mňa k vám previezli po pôrode. Bez vašej pomoci by som nikdy nevidela svoje dieťa..." nechala sa počuť 39-ročná Dana Droppová Liptovského Mikuláša, ktorá sa dnes teší zo svojho štvorročného chlapčeka.
Stretnutie povzbudilo zdravotné sestry v ich ťažkej práci
Ako ‚vypáli' nezvyčajné stretnutie, si hostitelia vopred nevedeli vopred predstaviť, avšak dopadlo nad všetky očakávania. Reakcie boli veľmi spontánne a otvorené a ohlasy výborné.
"Nuž, trošku sme sa obávali, ako to dopadne, ale nakoniec sa to všetkým páčilo. Príjemne sa cítili nielen pacienti, ale aj naši pracovníci. A práve to bolo našim cieľom. Povzbudiť ich v ich ťažkej práci," konštatoval prednosta Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Jozef Firment (na snímke).
Dozvedeli sme sa, že anestéziológovia každoročne na Mikulášskom stretnutí bilancujú uplynulý rok a spomínajú na pacientov, ktorých sa im podarilo zachrániť. Nedávno im však napadlo, že by mohli tých, ktorí nie tak dávno stáli na prahu smrti, pozvať na spoločné posedenie a zistiť, ako sa im darí. Pretože po preložení pacienta na iné oddelenie a jeho prepustení z nemocnice s ním pacovníci KAIM obyčajne nadobro strácajú kontakt. Nemajú ani tušenia, čo sa s nimi deje, či sa im podarilo prekonať závažné ochorenie alebo následky úrazu a vrátiť sa do normálneho života...
"Keďže nám chýbala spätná väzba, toto stretnutie bolo pre nás nemierne inšpiratívne. Predovšetkým je silným stimulom pre naše sestry. Ich povolanie je totiž neraz veľmi depresívne - keďže máme na oddelení tie najťažšie stavy, vyčerpáva ich nielen fyzicky, ale i psychicky. Avšak pri pohľade na ľudí, ktorí mali dušu na jazyku, a teraz sú pri plnej sile a tešia sa zo života, zreteľnejšie vidíme zmysel našej práce," dodal prednosta.
Ako sme sa presvedčili, o život pacientov zabojovali nielen lekári a zdravotné sestry, ale aj oni samotní. Napríklad Danka sa po troch mesiacoch v umelom spánku kvôli zlyhávaniu orgánov po predčasnom pôrode musela nanovo učiť o seba starať i chodiť, ale dnes, aj keď stále nie je celkom zdravá, žije pre svoju rodinu. Psychológ Peter Sopko, ktorého prepustili z nemocnice pred piatimi rokmi, sa ďalej venuje svojmu povolaniu a pred časom spolu s manželkou preložil odbornú knihu. Nuž a 47-ročný Prešovčan Peter Gulík potom, čo vlani viac ako šesť mesiacov ležal v rôznych zdravotníckych zariadeniach, nedávno spromoval... Zdravotníkom sa teda podaril nie malý, ale obrovský zázrak. Vďaka ich práci plynú životy pacientov, ktorí boli na pokraji smrti, ďalej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
