uskutočnila pod záštitou Slovenského výboru pre UNICEF a jej cieľom bolo inštruovať zdravotníckych pracovníkov, ako vykonávať v praxi podporu dojčenia. S predsedníčkou výboru Veronikou Lehotskou sme sa porozprávali o tom, prečo je dojčenie také dôležité.
"Na prvý pohľad by sa zdalo, že materské mlieko obsahuje tie isté zložky, ako kravské, ale nie je tomu tak. Kvalitatívny rozdiel je veľmi veľký. V materskom mlieku je síce menej bielkovín, ale tie sú pre dieťa lepšie spracovateľné a využiteľné pri zabudovaní do vlastných tkanív. Ide o bielkoviny telu vlastné a na rozdiel od bielkovín obsiahnutých v kravskom mlieku, ako sú laktoglobulín a kazeín, nemajú alergizujúci účinok. Materské mlieko má tiež správny pomer tukov. Obsiahnuté nenasýtené mastné kyseliny sú pritom veľmi potrebné pre dozrievanie centrálneho nervového systému a bunkové membrány. Vstrebávanie týchto tukov uľahčuje enzým lipáza, ktorý sa taktiež nachádza v materskom mlieku. To obsahuje i laktózu ovplyvňujúcu črevnú flóru dieťaťa. Vďaka nej vonia stolica dojčeného dieťaťa ináč ako u dieťaťa na umelej výžive," hovorí doc. Lehotská (na snímke).
V materskom mlieku je podľa jej slov menej solí, ako v kravskom, preto sú menej zaťažované obličky dieťatka. Mlieko má správny pomer kalcia a fosforu, potrebných pre stavbu kostí a tiež dobre vstrebateľné železo. Obsah vitamínov závisí od zloženia potravy dojčiacej matky. A popri bielkovinách, tukoch, mineráloch a vitamínoch však dieťa dostáva prirodzeným dojčením aj čosi navyše, čo umelá výživa a kravské mlieko neobsahujú. Sú to nevyhnutné protilátky, hormóny a rastové faktory.
"Materské mlieko pomáha zvyšovať odolnosť dieťaťa voči infekciám, čo je jeho veľmi dôležitá úloha. Obsahuje totiž látky ničiace baktérie a vírusy. Aj z tohto dôvodu je vhodné dojčiť čo najdlhšie," zdôrazňuje Veronika Lehotská.
Minimum by malo byť šesť mesiacov, kedy stačí iba dojčiť bez akýchkoľvek nemliečnych prídavkov. Dieťa by malo dostávať prirodzenú výživu pribižne rok, ale nie je na škodu ani dlhšie. Alergické mamičky by mali dojčiť čo najdlhšie. Podľa prieskumov viac ako deväťdesiat percent alergických mamičiek nebolo dojčených vôbec, alebo iba veľmi krátko! Dojčenie má, popri prísune živín a ochranných látok, aj ďalšiu úlohu. Je nesmierne dôležité pre budovanie citového vzťahu matky k dieťaťu a je podkladom vývoja takzvanej emocionálnej inteligencie dieťaťa.
* * *
Na východe chýbajú nemocnice priateľské k deťom
Košice - Dojčenie je najprirodzenejšia vec na svete, a predsa sa ju musíme učiť. Slovenské mamičky odnaučila dojčiť minulosť, kedy sa odborníci domnievali, že umelá výživa dokáže plne nahradiť materské mlieko a ženy sa ponáhľali krátko po pôrode do práce. Negatívny trend badať aj v Rómskom etniku, kde ženy ešte donedávna dojčili radi a dlho. Dnes pozorujeme opak. U mnohých žien sa mlieko ani nezačne tvoriť, keďže mamičky utekajú z nemocnice a proces laktácie sa u nich preto ani nerozbehne.
"V Európskej únii sú iba tri štáty, ktoré celkom spĺňajú kritéria pre zdravú výživu dieťaťa a to sú Švédsko, Nórsko a Slovinsko. Slovensko sa nachádza s päticou ďalších krajín v druhej skupine. Sme teda popredu pred zvyšnými krajinami, ale stále máme čo doháňať. Práve preto sa UNICEF zasadzuje o podporu dojčenia a preto organizujeme kurzy pre zdravotníkov," poznamenáva podpredsedníčka Slovenského výboru pre UNICEF Viera Haľamová, podľa ktorej je potešujúce, že vznikajú aj na Slovensku nemocnice priateľsky naklonené deťom. Ide o zariadenia, kde sa novorodencom nepodáva iná potrava okrem materského mlieka a dieťa musí byť priložené k prsníku matky do pol hodiny po pôrode, aby nedošlo k prerušeniu ich vzájomného kontaktu.
Na východnom Slovensku získali certifikát dosiaľ iba dve takéto oddelenia. V Košickom kraji, žiaľ, nesplnilo požiadavky doteraz žiadne.
(jg)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
