národnom divadle určite nemali nechať ujsť, tak verte, že ani trošku nepreháňa. Dielo, ktoré si počas minulého víkendu mohli pozrieť aj košickí diváci v rámci Višegrádskych dní, patrí k jedným z najlepších, ktoré tu bolo v ostatnom čase možné vidieť.
Predstavenie spracúva veľké historické okamihy i malé-veľké osudy jednotlivcov, ktorí dejiny minulého storočia tvorili a formovali. V Tančiarni síce nezaznie ani jedna hovorená veta, no to na intenzite zážitku neuberá. Hudbou a tancom sa diváci ´previezli´ od tridsiatych rokov minulého storočia až po jeho koniec. Spolu s protagonistami, medzi ktorými nechýbali ani také osobnosti ako E. Vašáryová, K. Magálová, či L. Chudík, prežili atmosféru 2. svetovej vojny, holokaustu, okupáciu v auguste 1968, ale aj nástup populárnych Beatles či majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v roku 1958.
Súbor tieto udalosti odtancoval nielen očarujúco, ale miestami aj veľmi dojímavo. Rany osudu vnímalo publikum rovnako intenzívne, ako keby bolo vyjadrené slovne. Mráz po chrbte naháňal napr. židovský step, či náhla úzkosť a smútok v šesťdesiatomôsmom.
A ktorá časť predstavenia najviac dojíma jednú z protagonistiek, Zuzanu Fialovú? "Ja som vždy súcitná s týraním detí, takže mne vždy zviera srdce pri židovskom stepe, je to pre mňa veľmi silný moment tejto hry," vraví herečka, ktorá v Tančiarni predstavuje nešťastnicu idúcu dejinami a stále postihovanú samými nešťastiami - najprv ju bije partner, ktorý potom ide na vojnu, vráti sa bez nohy a napokon ho obesia. "Najhoršie je, že ja ten smútok, ktorý do seba pre toho diváka nasajem, nemôžem zo seba vydať, pretože to len tancom nedokážem. Takže sa počas celého predstavenia cítim veľmi osamelá a prežíva tú hrôzu osudu, keď človek žije medzi ľuďmi a predsa je sám."
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári