svoju literárnu prvotinu Slovensko, osud môj, ty kokso!, ktorá vyšla v Ikare.
Do Košíc prišiel s meškaním, presúval sa totiž z Bratislavy autom. Od prvého okamihu zapadol medzi ľudí ako starý kamarát. "Ibi, ako dlho trvá výroba tvojich účesov," opýtala sa dáma v stredných rokoch. "Toto čo mám na hlave mi robí moja kamarátka a toto," ukazuje fotografiu v knižke, "trvalo rovných 13 hodín. Sú tu zachytené aj všetky moje ostatné účesové kreácie," pokračuje.
Nie je ti na Slovensku zima? - hodil ktosi otázku. "Jój zima a strašná. Zimné športy vynechávam. Tenis mám rád, ale hrať hokej by som sa nenaučil ani za svet, v Afrike máme také porekadlo: Drevo môžeš nechať dlho vo vode ale krokodíla z neho neurobíš. Preto mi bude stále zima," smeje sa.
Ako sa ti páčilo na svadbe Andejky Šuvadovej? - spýtal sa ktosi. "Vadilo mi, že to bolo príliš medializované. Stále sa čakalo na kamery. Ja mám rád dynamickejšie svadby. Ale bola nádherná. Ja si tiež zoberiem ženu až keď budeme čakať bábätko."
Je ťažké stať sa spisovateľom? - pýta sa desaťročné dievčatko. "Musíš najprv niečo napísať. Aj som si hovoril už dávno, že to napíšem. Keď som bol zranený a ležal som v nemocnici, tak som si veľa vecí uvedomil o svojom konaní. Odrazu som pochopil. Tá havária bola varovanie. Vedel som, že tú knihu musím napísať už teraz. A potom som prišiel do vydavateľstva Ikar a oni mali o ňu záujem," rozpráva Ibrahim.
Svoje neplánované vystúpenie v kníhkupectve zakončil pesničkou v rodnom jazyku. Zložil ju jednej zo sestier, ktorá nedávno zomrela. "Tá pieseň bude na mojom pripravovanom albume," hovorí.
Vápno, podpíšeš mi pohľadnicu? - pristúpil k stolu mladý muž. Iná slečna zas nesmelo prehodila či si môže pohladkať jeho vlasy, a ďalšia neodolala a prekvapeného Ibrahima vybozkávala. Ten sa potom trpezlivo a ochotne dlho-dlho fotil s celou plejádou svojich obdivovateľov. Má ich na Slovensku skutočne veľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
