výraznejšie, ako iné faktory, napríklad znečistené ovzdušie či vodu. Preto je dôležité, aby sme poznali, čo robíme pri stravovaní správne a v čom chybíme. Základmi zdravých stravovacích návykov nás dnes prevedie primár Oddelenia liečebnej výživy a naturálnej medicíny Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach MUDr. Štefan Košlík, CSc.
"V zásade robíme pri stravovaní dve veľké chyby - ´hrešíme´ tak v kvantite, ako i kvalite. Vo všeobecnosti prijímame v potrave viac kalórií (cukrov i tukov), ale i solí či farbív a konzervačných látok, než by sme mali. A priveľmi tým zaťažujeme náš organizmus. Naopak, v malých dávkach obyčajne prijímame pozitívne prvky, akými sú ryby, ktorými by sme si mali osviežiť jedálniček niekoľkokrát do týždňa, alebo oriešky, ktoré by sme mali konzumovať v malých dávkach každý deň. Taktiež by sme mali zvýšiť podiel ovocia a zeleniny v surovom stave v našej potrave. Pretože sterilizované a konzervované už nespĺňa kvalitatívne požiadavky vzhľadom na to, že pre organizmus dôležité enzýmy sa týmito procesmi zničia," hovorí MUDr. Košlík (na snímke), ktorý zdôrazňuje, že najzdravšia strava je čo najčerstvejšia a v čo najprirodzenejšej forme.
Žiaľ, to, čo nám chutí, veľakrát nebýva zdravé. Sladkosti od výmyslu sveta, vyprážané mäsité jedlá či mäsové výrobky nám na zdraví nepridajú. Zlé stravovacie návyky sa na nás podpisujú veľmi negatívne nielenže nám pridávajú nadbytočné kilá a znižujú našu imunitu, ale podieľajú sa aj na vzniku alergií, srdcovo-cievnych či nádorových ochorení. Dokonca aj za zlomenú ruku či nohu môže naša výživa ak by sme konzumovali v strave viac vápnika, možno by dôsledkom úrazu nemusela byť hneď zlomená kosť...
Jedzte menej mäsa a viac vláknin
Primár Košlík nie je veľkým priaznivcom mlieka a mliečnych výrobkov, so spracovaním ktorých má veľa ľudí problémy. Aj v tomto prípade podľa neho platí, že sú tým menej zdravšie, čím komplikovanejšia je ich príprava. To napríklad znamená, že trvanlivé mlieko nám toho dá menej, ako úplne čerstvé alebo pasterizované, pretože pri výrobe prichádza o vitamíny, enzýmy a dokonca (denaturáciou) i bielkoviny. Takisto mäso, v takej miere ako sa bežne konzumuje, nepovažuje odborník na výživu za najzdravšiu poživatinu. Predovšetkým bravčové.
Mäso trávi náš organizmus celé hodiny, na strávenie mästného bravčového, najmä v kombinácii s chlebom, je potrebných i 12-14 hodín. Preto, ak už mäsu nedokážeme odolať, nemali by sme si ho dopriať viac ako raz denne. Náš organizmus totiž kvôli tej druhej mäsitej dávke prvú poriadne nedotrávi a tá v nás potom doslova hnije. Čosi pravdy je pritom aj na chudnutí podľa krvných skupín "áčkari" majú napríklad väčšie problémy s trávením mäsa a kravského mlieka, ako "nukári".
"V našej strave by sme mali rozhodne prijímať viac ovocia a zeleniny. Nielen kvôli vitamínom a enzýmom, ale aj vláknine, ktorej sú jediným zdrojom. Tiež treba myslieť na to, že tepelná úprava potravy síce zlepšuje jej stráviteľnosť, ale zároveň znehodnocuje v nej obsiahnuté vitamíny a enzýmy. Tie nám umožňujú prijatú potravu chemicky spracovať a keď ich nedostávame do tela hotové, musíme si ich prácne vyrábať. Preto je také dôležité zvýšiť príjem surového ovocia a zeleniny - ideálne by bolo konzumovať ich denne. Rastlinná zložka by mala tvoriť minimálne tretinu našej stravy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
