iné. V prešovskom štúdiu Perina nahrala pred pár dňami skupina Mloci skladbu, ktorú možno označiť za škandalóznu. Presnejšie, nejde o pieseň Mlokov, ale o novinku kapely menom Šarišská nátierka. Táto kapela dokončuje svoj album s pracovným názvom Odpust. Priaznivci tohto zoskupenia vedia, že hrá tvrdú hudbu, ktorá má azda najbližšie k štýlu hardcore. A takisto má i "uletené" texty. Do štúdia si Nátierka pozvali pár hostí. To, že im s vokálmi vypomohol Marek Gábor, spevák hardcorovej skupiny Saprophyte je vcelku pochopiteľné, ale ako sa kde sa tam vzali Mloci? "Máme jednu novú pieseň, kde sme mali taký refrén, ktorý viac sekol v šarištine ako v slovenčine. Celkovo sa nám zdalo, že skôr než naše hlasy by tam pasovalo niečo iné. A nikto sa tam nehodil viac než Mloci, tak sme ich oslovili," povedal nám gitarista Šarišskej nátierky Marián "Kajsi" Krajňák. "Sme za každú srandu," odôvodnili Mloci svoju účasť na piesni takejto tvrdej skupiny. Hoci kapely Šarišská nátierka a Mloci majú pramálo spoločné, štúdiová spolupráca nebola prvá, kde sa im skrížili cesty. Raz hrali v Sabinove Mloci a po polnoci došlo k zmene štýlu a nastúpila práve Nátierka.
Spomenuli sme, že pieseň, ktorú Mloci so Šarišskou nátierkou nahrali možno nazvať škandalóznou. Prečo? Jej text hovorí bez veľkých inotajov o chlapíkovi, ktorý pobehujúc po poli neudržal v patričných medziach svoju stolicu. Do toho Mloci spievajú refrén (trošku pripomínajúci ich slávny song Tridsaťtrojka) začínajúci slovami: "Z nosom krucim, oči pučim, čujem preukrutni puch...." Ako prebiehalo nahrávanie? Mlokov prišiel vyzdvihnúť basák Nátierky Marián Kolozsy do reštauračného zariadenia neďaleko Periny. Povedal im, že ide to "bude raz-dva, ide len o jeden refrénik". Pieseň, vrátane textu, počuli všetci piati členovia Mlokov prvý raz až priamo v štúdiu. Dostali na zváženie, či ho odspievať v slovenčine, alebo "rodnej" šarištine. Zvolili si druhú možnosť. Z pôvodného zámeru nahrať a ísť bola nakoniec viac než poldruhahodina, ale výsledok stojí za to. V nahrávacej miestnosti sa dohodli, že sa rozdelia na dve skupiny. Prvú tvorilo trio Žojco Havadej, Mišo Gima a Fando Cmar. To nahralo, na x-tý pokus, základy refrénu. Nasledujúce duo Vlado Kavulič a Bohuš Konečný bolo na tom ešte horšie. Napokon sa rozdelili a obaja nahrali svoje party osobitne. Do toho ešte pridal Vlado záverečnú repliku, ťažký kašeľ ukončený konštatovaním "ta toto še neda".
Netradičné spojenie sa podarilo. Táto pieseň (oficiálny názov nemá) bola úspešne dokončená. Určite stojí za to si ju vypočuť, hoci je viac než pravdepodobné, že z éteru rozhlasových staníc to nebude. Šarišská nátierka zároveň dokončila ďalších 15 skladieb, ešte ju čaká mixáž a mastering.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
