vlastným hudobným štýlom, v ktorom kĺbi rockovú a folklórnu hudbu, fanúšikom "fúzií" netreba predstavovať. Rovnako známi ako v Čechách, tak i na Slovensku, pôsobia "chalani" už neuveriteľnú dvadsaťročnicu. A nielen o nej sme sa porozprávali so spevákom a gitaristom Zdeňkom Hrachovým pri jeho nedávnej návšteve Košíc.
- Dá sa vôbec po desiatich platniach v hudbe, ktorú hráte, vymyslieť ešte voľačo nové?
"My ani veľmi nemáme potrebu vymýšľať niečo nové, to sme už napokon vymysleli pred dvadsiatimi rokmi, keď sme spojili rock s ľudovou muzikou. A tomu zostávame verní. Myslím, že fanúšikovia by od nás už ani nič iné nevzali. Ale čo sa noviniek týka, tou je určite naša pozmenená, vymladená zostava, ktorú sme menili asi pred pol rokom. Pribrali sme si na pomoc mladé tváre, vďaka čomu je i podľa kritikov naše nové CD inštrumentálne asi najlepšie. Je to to posledné, čo nám ešte chýbalo k úplnej dokonalosti. V našom žánri sme sa už zorientovali, texty nám idú samé od seba, ale potrebovali sme sa hráčsky vycibriť. Na tejto platni sa to myslím podarilo úplne stopercentne."
- Aj keď mladá krv robí svoje, nebolo vám ľúto meniť zostavu po dvadsiatich rokoch?
"Ani nie lebo súčasne sa nám vrátil starý bubeník, čím posilnil naše trio prapôvodných členov. Pribudol nový basista, pričom jeho predchodca s nami nehral až tak dlho. Pravda, gitarista sa menil po desiatich rokoch, no to prebehlo po dohode. Sám uznal, že na novom 'sounde' platne už nezahrá také čisté postupy bez efektov, ako by bolo treba. Bola to nutnosť, ktorú pochopil i on, vývoj musí ísť dopredu."
- Odkiaľ ten prazvláštny názov Pumkanonem?
"Na platni máme jednu skladbu, v ktorej spievame '...vystrel Peňa třeba na Měsíc', tá myšlienka sa nám veľmi páčila. Podľa nás sme boli na mesiaci prví, ešte pred Armstrongom. On keď tam doletel, už tam stál valašský šenk a česká zástava. Keď sme tak špekulovali, ako sa tam dostali, napadla nám delová guľa baróna Prášila. No a v tej dobe práve premietali francúzsku veselohru, kde v jednej scéne nemeckí vojaci hučia na obchodníka, ktorý pred nimi zatvára krám, že 'ty nam dat salam, česnek a nejaka klobasa inak udelat pum kanonem, kram zrusime...' Tak sa nám tá hláška 'pum kanonem' zapáčila, bola krátka a úderná, až sme ju zväčšnili na obale platne."
- Ako ste sa vypracovali až na dvornú kapelu Valašského kráľovstva?
"To skôr ono sa dopracovalo k nám, kedže my žijeme celý život na Valašsku a myslím, že sme tam široko ďaleko jediná kapela, ktorá vytiahla päty za hranice regiónu a stále spieva valašsky. V okolí síce fungujú Mňága a Žďorp či Vlasta Redl, ale všetci spievajú česky. My sme lokálpatrioti a tak je to úplne jasné. Navyše, občas sprevádzame speváčku Jarmilu Šulákovú, ktorú sme vyhlásili za kráľovnú matku a Bolek ju už stihol poučiť 'toš mámo, vy musíte doprovázet a hlídat mý Valaši'."
- Nerozmýšlali ste posilniť svoje rady o nejakú stabilnú členku ženského pohlavia?
"Úplne nám stačí naša Šuláková, lepšiu speváčku nepoznám. Jarila je náš stály hosť, hoci na poslednej platni si s nami zaspievala jednu skladbu Věra Špinarová, ale to bola jednorazovka. Vždy sme boli výlučne chlapská zostava a pri tom i zostaneme."
- V čom je Valašan iný oproti zvyšku sveta?
"Myslím, že má veľa spoločného s náturou vás vychodniarov. Máme rovnako svižný folklór a pijeme rovnakú borovičku. Navyše, životné podmienky u nás na Valašsku sú horšie ako inde v Čechách a myslím, že u vás na východe zápasíte s podobným problémom. Bývam dvadsať kilometrov od slovenskej hranice, preto mi je vaša nátura prirodzene blízka a myslím, že i ľudovú tvorbu máte farebnejšiu ako je tá v Čechách. Navyše, na východe Slovenska máme najviac fanúšikov, tak o čom sa tu bavíme (úsmev)."
- Fleret má už koncertne precestovanú takmer celú Európu, kde ste boli posledne?
"Zaujímavou lahôdkou bol koncert v Španielsku, s úžasnou atmosférou a prijatím tamojších ľudí, bolo to skvelé leto."
- Žánrové fúzie, ktoré sú dnes stále silnejším trendom, sú pre niekoho tŕňom v oku, iní v nich vidia budúcnosť hudby. Čo na to samotní "fúzeri"?
"Ja sa ani tak necítim ako 'fúzer', ha, perfektné slovo, pretože naše skladby sú vlastné, nie prebraté. Akurát sme ovplyvnení prostredím, v ktorom žijeme. Ale je pravda, že zmes hudobných žánrov je dnes omnoho väčšia. No to je podľa mňa i vďaka tomu, že sa otvorili hranice. Vieme sa dostať do cudziny, dotiahnuť sem exotických hudobníkov, robíme množstvo prehliadok world music. Následný vplyv je preto logický. Ak človek nie je slepý a hluchý."
- Máte za sebou dvadsaťročnicu. Aké sú ešte vaše ambície oproti tým, z čias svojich začiatkov?
"Prvých desať rokov sme sa našou hudbou ešte neživili a sen, aby sa muzika stala i našou profesiou sa napokon splnil. Tak si to teraz vychutnávame. Chceme hrať čo najviac a čo najlepšie. Len aby bolo pre koho, to je základ, mať stále svojich fanúšikov, čo ťa podržia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
