Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, ktorí už 30 rokov monitorujú prírodné prostredie v TANAP-e. O tom, aký je ich názor na súčasnú situáciu v Tatrách, sme sa porozprávali s prof. Ing. Jurajom Ciberejom, CSc. (na snímke).
Prečo podľa vás došlo k tejto katastrofe ?
"Smršť je následkom výrazných zmien v atmosfére. V polovici 20. storočia začal človek intenzívne využívať fosílnu energiu (uhlie, ropa) a do atmosféry sa dostalo počas polstoročia viac imisií, ako za celé tisícročie predtým. Pod tlakom imisií a globálnych zmien v atmosfére je smrek ako druh u nás pravdepodobne odsúdený na zánik. 90 percent smrekov na Slovensku je zdravotne postihnutých. Vplyvom chorôb, najmä parazitárnych a hubovitých, sa oslabila odolnosť smreka a stabilita celých porastov. Veterná smršť postihla tatranské porasty aj v prvej polovici minulého storočia (1935), ale škody vzhľadom na vyššiu odolnosť a stabilitu boli menšieho rozsahu."
Čiže teraz je už životné prostredie horšie ako pred 100 rokmi?
"Možno, lenže 19. novembra sa stretli dva neprirodzené faktory - extrémna rýchlosť vetra a zdravotne postihnutý smrek. Preto to nemohlo ináč dopadnúť."
Tatranská tragédia postihla aj tamojšiu zver...
"UVL už od roku 1970 v rámci zmluvy o spolupráci so Správou TANAP-u (dnes Štátnymi lesmi TANAP-u) rieši tematickú úlohu pod názvom Kontrola zdravotného stavu zveri na území TANAPU. Naše výsledky monitoringu hladín ťažkých kovov v tkanivách kamzíčej zveri v TANAP-e a Národnom parku (NP) Slovenský raj poukazujú na vyššiu zaťaženosť tatranských biotopov kadmiom, ortuťou a arzénom. Pracovníci Správy TANAP-u a v súčasnosti Štátneho lesa TANAP-u vždy v praktickej činnosti kládli dôraz na biodiverzitu, čiže druhovú rozmanitosť rastlín a živočíchov na ich spravovanom území. Nestávalo sa, aby pre stromy nevideli les s jeho oveľa dôležitejšími funkciami pre existenciu života na zemi, ako je len produkcia drevnej hmoty. Robili všetko preto, aby zachránili vymierajúci a chorý smrek pred lykožrútmi a imisiami. Nikto si neprial, aby les, respektíve smrek, padol v priebehu rokov a následná erózia splavila veľmi plytkú pôdu. Je dobre známe, že 1 centimeter pôdy sa na pôvodnej hornine vytvorí za približne 50-tisíc rokov.
Čo by ste vy navrhovali robiť v Tatrách v tejto situácii?
"Odporúčam zalesňovať len pôvodnými druhmi, nezalesňovať sadenicami smreka. Smrek ponechať na prirodzené zmladenie. Niekoľko plôch, kde nehrozí erózia, ponechať bez zásahu na vedecko-výskumné sledovanie. Plochy po spracovaní kalamity, ktoré sa nestihnú včas zalesniť, osiať pôvodnými druhmi tráv. Verím, že tak, ako sa dnes skončili dlhotrvajúce boje o zonáciu, skončia aj boje o majetok v TANAPe a každý, či je z toho alebo onoho rezortu, prispeje k záchrane kalamitou zničenej tatranskej prírody. Keďže Vysoké a Nízke Tatry považujeme za pľúca strednej Európy, určite aj štáty Vyšehradskej štvorky prispejú svojím dielom na obnovu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
