trofeje) nové šestica muzikantov, ktorá každoročne dýcha na krk neoblomne prvému Elánu v ankete poslucháčskej popularity? To nám už porozprával spevák Igor Timko, ktorého sme, vzácne, zastihli doma v Košiciach.
Kde momentálne trávi čas kapela No Name?
"Práve sa chystám do sprchy, zastihla si ma zakrúteného v uteráku. Ráno sme si s bratom Romanom boli zahrať tenis a potom sa k nemu chystám na obed. Dušan a Zoli sú v škole, Ivan ešte spí a Vilo je stále v Blave."
Vráťme sa na chvíľu k sobote, ako hodnotíte výsledky poslucháčskej ankety?
"Veľmi pozitívne. Rok čo rok sa to približuje a rozdiel v hlasoch, ktorý nás delí od prvej priečky, je stále menší. Tešíme sa z toho."
Ako to vlastne bolo s vašou ďakovnou rečou nepriamo adresovanou Elánu?
"Podľa mňa je to s úspechom presne tak ako s peniazmi. Keď ich človek má, dopraje ich aj tomu druhému. To také príjemné, priateľské prekáranie sa s víťazmi patrí k tomu. Keďže sme vlastne ešte stále mladá kapela, ktorej sa našťastie darí a sme úspešní, dokážeme sa tešiť z priečky pod sebou aj pred sebou. Aj keď, samozrejme, ako hnací motor je pre nás to prvé miesto do budúcna dobrý cieľ."
Myslíš, že No Name už v súčasnosti dozreli na svojich najväčších konkurentov?
"To neviem. Keď si môžem pomôcť našim textom - ako môžme súdiť život, keď sme sami súdení? Od toho sú tu iní. Aj keď je toho stále veľa, na čom musíme pracovať. Máme za sebou len štyri albumy, Elán, ktorý je už teraz legendou, dvadsať, tak to sa nedá porovnávať. Ale rozhodne sa na nich mladícky drzo, štipľavo doťahujeme."
Každopádne Jožo Ráž je už od začiatku akýmsi nepísaným nestorom kapely No Name...
"Je to pravda. On sám sa tesne po svojej havárii, keď nám vyšiel druhý album, vyjadril, že nám ho pokrstí, len keď sa mu to bude páčiť. Písal sa máj 2000 a Jožo nám album napokon pokrstil. Odvtedy nám to šliape výborne, ideme hore a chvalabohu stúpame stále. Dá sa povedať, že nad nami drží akúsi ochrannú ruku. Dokonca sa sám vyjadril, aký je strašne rád, že mu vtedy ten typ vyšiel, keď sa rozhodol nás pokrstiť v presvedčení, že môžme byť úspešní. Určite je príjemné dostať pochvalu od človeka, ktorý sa už niekoľko dlhých rokov drží stabilne nad vodou."
Kde máte vlastne uskladnené svoje štyri strieborné trofeje?
"U nás doma na klavíri. Mama vyleštila všetkých troch, aby so cťou privítali štvrtého, ktorý ešte zostal v Bratislave u nášho manažéra. Počas "poslávikovskej" recepcie sa chudák voľakde zamotal. Tak sa poň tento týždeň zastavíme."
Ako hodnotíš rok, ktorý už máme pomaly za sebou?
"Výborne. Podarilo sa nám odohrať to, čo určite nikomu. Máme za sebou štyri turné. Čakali nás plné športové haly na Slovensku, potom v Čechách, kde si s nami zahrala kapela Gladiator. V lete sme si prešli slovenské amfiteátre a ostávajú nám ešte tri koncerty v Čechách, ktoré sú "dojazdom" šnúry po tamojších kulturákoch a kluboch. 19. decembra budem hosťom na koncerte Petra Nagya v košickej hale. Bude to 143 tohtoročné vystúpenie a zrejme už aj posledné. Odspievam Kristínku a potom sa už len teším na Vianoce a oddych."
V období Nagyovej najväčšej slávy si bol práve v tínedžerskom veku, ako si ho vtedy vnímal?
"Pamätám si Kristínku, Profesor Indigo, Láska je tu s nami a všetky tie veľké hity. Vždy som tiež obdivoval jeho nádherný duet s Jožom Rážom - Psy sa bránia útokom. Ha, a tiež, že jediné povolené terénne auto za komunizmu bola Lada Niva a práve Peťo Nagy ho mal. Keď som ho uvidel v klipe bola to úplná bomba. Občas sa už dnes nad tým aj pousmejem, že ľudia, ktorých sme voľakedy obdivovali, sú teraz naši priatelia."
Ste kapela s permanentne preplneným kalendárom, dokážete vôbec niekedy striktne povedať dosť, už stačilo?
"Áno. Počas nahrávania platne. Vtedy sme nekompromisní. Ale ináč nemáme dôvod prestať koncertovať. Pokiaľ sme stále žiadaní, prečo neísť tam, kde ťa chcú? Všetko je to postavené na partii v kapele. Ak si rozumieme a sme spolu radi, naše rozhodnutia sú väčšinou jednohlasné. Na cestách v aute spolu zažívame kopec srandy a zážitkov, ktorých sa zatiaľ nemienime vzdať. Niet dôvodu."
Čo ešte chcete stihnúť do konca roka?
"Treba zaplatiť účet za telefón, ktorý včera prišiel. Bežné úradné behačky, poistenia, vybavovania. Ani nás to bohužiaľ neobíde. Mali by sme stihnúť aj nejaké vianočné nákupy bez stresu. Na cestách prechádzame rôznymi mestami, tak keď je nejaký ten čas navyše, skočíme pozrieť i do obchodov. Ale nedá sa povedať, že by som bol fanúšik nárazového vianočného nakupovania. Všetci obdarúvame svoje priateľky i rodičov v priebehu celého roka."
Bude váš koncoročný relax jediný v tomto roku?
"Ale nie, v lete sme mali "celozávodnú" 23-dňovú dovolenku. S Vilom a Zolim sme boli v Chorvátsku, dokonca aj Silvestra by sme mali tráviť spoločne na Orave. Radi by sme skúsili ešte aj Alpy, keď ich tak každý chváli."
Predpokladám, že Vianoce budú u Timkovcov tradičné, rodina sa zíde pri jedličke...
"Prvýkrát nie. Pretože Ivan v polovici decembra odchádza so svojou priateľkou do Anglicka a Roman tiež strávi Vianoce s frajerkou, aj keď nás asi príde pozrieť. Takže prvýkrát to u nás na Štedrý deň nebude v šestici, ale vo štvorici. Sú to veci, ktorým sa nedá zabrániť, čo bude asi najtragickejšie prežívať naša mamina. No čím skôr si na to človek zvykne, tým lepšie."
Ozaj, ako ste prijali správu o Tatrách, ktorou momentálne žije celé Slovensko?
"Je to naozaj strašná udalosť, aj keď môžme byť radi, že to vzhľadom na ujmy na životoch, skončilo tak, ako to skončilo. Tatier je veľká škoda. Všetci v kapele k nim máme intenzívny vzťah. Napríklad ja s frajerkou sme asi dva mesiace pred víchricou spolu s horolezeckým inštruktorom Maťom Murárom zliezli Lomnický štít. Ktovie, asi to muselo prísť. Hoci my sa na nový les pôjdeme pozrieť asi až ako starčekovia."
Lucia ŠARÁKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
