postihla ekologická kalamita, rýchlosť až 220 km/h. Bola to ešte vyššia maximálna rýchlosť v porovnaní s rýchlosťou do 200 km/h, ktorú namerali meteorológovia na Skalnatom plese.
Údaj o sile vetra v hornej časti lesa zaznamenala meteostanica, súčasť dlhodobého medzinárodného ekologického výskumu na území Vysokých Tatier, do ktorého sú zapojené Štátne lesy TANAP-u. Údaj agentúre SITA poskytol vedecký pracovník ŠL TANAP-u Peter Fleischer, ktorý koncom minulého týždňa bol skontrolovať, či meteostanice odolali prudkým nárazom vetra a aké údaje zaznamenali.
Ďalšia stanica je umiestnená pri stanici lanovky Štart v nadmorskej výše 1 200 m. Tam zaznamenali maximálnu rýchlosť do 60 km/h. Tretia stanica v rámci tohto projektu je umiestnená v Lomnickom sedle. Tú však pre nebezpečenstvo lavín zatiaľ nie je možné skontrolovať.
Na hornej hranici lesa prudký vietor nezasiahol porasty. Do stromov sa vietor oprel asi vo výške 1 100 - 1 200 metrov nad morom a potom ich lámal bez ohľadu na drevinné zloženie štruktúru porastov, zdôraznil Fleischer. Dodal, že vietor mal prevažne severozápadný až severný smer a terénne vyvýšeniny ho po dopade na zem rozdelili do prúdnic. Niektoré časti lesa sa preto relatívne dobre zachovali.
"Tam, kde nebola terénna prekážka, tam nezostal kameň na kameni," vyhlásil.
Takéto situácie sa môžu podľa Fleischera zopakovať. Súvisí to zrejme s klimatickými zmenami a tým, že mimoriadne rozdiely medzi prehriatym a studeným vzduchom nebudú také vzácne ako doteraz. Život ukázal, že žiaden typ lesa nemôže odolať takej sile vetra a možnosti zásadne zmeniť vzhľad tatranského lesa sú obmedzené, podčiarkol ďalej Fleischer a dodal, že sú to "ilúzie frontálne nasadiť v Tatrách buky, jedle alebo dokonca duby".
V niektorých častiach tatranského lesa je nutný vyšší podiel smrekovca, borovice, jedle, javora, brezy, jarabiny alebo jelše, ale to sú priestorovo ohraničené prípady, ktoré sa nedajú šablónovite uplatniť na celom postihnutom území. Na smrek ako hlavnú drevinu sme v Tatrách odkázaní, dodal.
Riešením pre budúci stabilnejší tatranský les je podľa vedeckého pracovníka TANAP-u obnoviť ho tak, že de vytvárať súvislé veľké plochy, ale bude priestorovo a vekovo výrazne diferencovaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
