mnou."

Jelena prišla do Košíc pred dvoma rokmi z Mukačeva. Predáva na blšáku odevy. Aj ona, podobne ako väčšina Ukrajincov žijúcich na východnom Slovensku, pozorne sleduje dianie vo svojej vlasti. "Spolu s priateľmi každý večer pozeráme správy. Podľa toho, čo vidíme v televízii, doma to začína byť nebezpečné. Mám strach, aby nakoniec pre voľby nezačala tiecť krv. Rusi sa nás len tak nevzdajú."

So životom na Slovensku je spokojná. "Keby sa tak žilo u nás, ostala by som doma. Tam som zarobila v prepočte asi desať dolárov za mesiac. A museli sme z toho vyžiť celá rodina. Aj my chceme žiť normálne. O tom sú voľby," optimisticky hovorí mladá žena, ktorá sa rozhodla opustiť svoje rodisko.

Akademický maliar Atilla Duncsák sa do Košíc presťahoval pred štyridsiatimi dvomi rokmi. "Pamätám si presne. Vtedy zomrel Brežnev."

Aj tohto roku na Všetkých svätých bol zapáliť sviečky na hroboch príbuzných v Užhorode: "Pre vízum som musel dvakrát cestovať do Prešova, vyplniť množstvo kadejakých papierov, zaplatiť tisíc korún. Cestovali sme práve v deň volieb. Autobus nás odviezol len po hranicu, odtiaľ sme museli pešo. Ešte aj benzínové pumpy boli zavreté. Na hranici som sa preukázal zmluvou o zdravotnom poistení. Colníčka povedala, že tá u nich neplatí. Ja jej hovorím, že predsa túto zmluvu uznávajú v celej Európe. A ona na to: My nie sme Európa," delí sa o nepríjemnú skúsenosť.

Výtvarník má už slovenské občianstvo, ale na rodnú Ukrajinu nemôže zabudnúť. Aj on s napätím pozoruje dianie vo svojom rodisku. "Stále sa mi o nej sníva, žijú tam moji priatelia. Je mi ich ľúto. Všetci veria, že keď zvíťazí Juščenko, bude lepšie. Chápem ich, túžia konečne po zmene. Lenže celá krajina je v zúfalej situácii. V Užhorode sú obchody ako v Paríži, národ však hladuje. Potrvá ešte strašne dlho, kým sa naozaj niečo zmení k lepšiemu. Keď vám je zle, po aspiríne sa cítite ľahšie. Chorobu ale nevylieči."

Početná komunita Ukrajincov, väčšinou repatriantov, žije v Medzilaborciach. Niektorí volili "svojho" prezidenta na Generálnom konzuláte Ukrajiny v Prešove. "Pristavili sme im autobus, vyhlásili sme to aj v mestskom rozhlase, ale len zopár využilo túto možnosť. Pred piatimi rokmi mohli voliť priamo v meste, teraz museli cestovať. Asi preto záujem nebol taký veľký. Ale pokiaľ viem, situáciu pozorne sledujú," hovorí Andrej Lipták z mestského úradu. V Medzilaborciach žije približne 120 ľudí s ukrajinským občianstvom. Väčšina z nich požiadala o slovenské. "Asi päťdesiati ho už dostali. Aj teraz mám na stole ďalšiu žiadosť."

Prokip Kolisnyk učí na Prešovskej univerzite výtvarnú výchovu. Teraz je v Kyjeve. "Keď videl, čo sa deje, nevydržal. Musel tam ísť podporiť svojho kandidáta. Považuje to za svoju občiansku česť i povinnosť," hovorí výtvarníkova manželka Vlasta. Aj on využil počas prezidentských volieb svoje právo. "Volil som pozitívnu zmenu. Naša krajina si nezaslúži byť v izolácii. Bol by som rád, keby Európa siahala až po Ural. Nielen geograficky," povedal Prokip po prvom kole volieb.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári