robotu, keď mám nejaký nápad, ktorý ma chytil, tak to beriem ako ten najkrajší oddych. Samozrejme, že si oddýchnem aj s mojou rodinou, priateľmi, vnučkou. To je nádherný relax. Ale keď mám rozrobenú hru, to považujem asi za najkrajší oddych," vraví S. Štepka, ktorý za najlepšiu dovolenku považuje každé leto strávené v Radošine. "Sedím tam s mojím bratom pod borovicami, vymýšľame si všelijaké jedlá, popíjame dobré vínko a hladíme rukou velikánskeho čuvača, čo máme na dvore. A kdesi v diaľke počuť harmoniku. Neviem si predstaviť nič krajšieho."

Asi aj preto nemá žiaden cestovateľský sen. V živote sa toho už navyše nacestoval až-až. "Okrem Čiech a Slovenska sme prešli Kanadu, Spojené štáty, skoro celú Európu. Takže som už rád, keď sa môžem dobre vyspať a keď môžem cestovať v snoch, ktoré si už roky zapisujem. Rozmýšľam aj či by sa o tom nedali napísať básničky. Lebo sú to také absurdné, veľmi zvláštne sny, že by ich stačilo dať do veršov a ľudia by sa čudovali, či to všetko vôbec môže byť."

Rozzúriť ho vie ľudská hlúposť. Tá ho niekedy napáli aj pri obrazovke, keď vidí ukážkových hlupákov, ktorí tárajú a myslia si pritom, že sú svedomím doby alebo našej malej vlasti. "No s tým nič neurobíme. Ako hovoril pán Werrich, nad ľudskou hlúposťou nie je možné vyhrať. To ale neznamená, že by sa malo ustať v boji proti nej."

Najviac si potrpí na dochvíľnosť, presnosť a profesionalitu. "Nie sa na to hrať, ale tým byť. U nás v divadle je za minútu meškania do autobusu tisícpäťsto korunová pokuta. To znamená, že sme už roky žiadnu pokutu nedávali, pretože nie je začo. A to nie je preto, že by som chcel ukazovať svoju prísnosť. No chcem ich naučiť, že je to bežné všade vo svete a slovanské štáty by v tom nemali byť výnimkou. Nie krížom-krážom, lážo-plážo, haj-buj ako sa u nás hovorí, ale dodržiavať všetky pravidlá slušnosti a medziľudského kontaktu, to je predpoklad k profesionálnej práci."

Hoci S. Štepka nezlyháva v sebadisciplíne, pretože je najprísnejší predovšetkým k sebe, no ako sám vraví ´pokrivkáva´ v tom, že neovláda množstvo domácich prác, ktoré by mal každý tatko vedieť. "Až sa niekedy hanbím. Lebo keď som mal zostrojiť nejaké hračky alebo niečo také, to som nedokázal. Technické rozmýšľanie mi nebolo dané." Zato sa však jeho deti a teraz vnučka tešili z rozprávok alebo básničiek, ktoré im vymýšľal. Vnučka Ninka je dokonca prvá z rodiny, komu dedko napísal knižôčku básničiek - Čo klebetili Ninkine veci.

Najviac peňazí míňa na cestovanie. "Stravovanie je totiž dosť drahé. Ale inak nemíňam, všetko nechávam na ženu. Takže ani neviem, čo koľko stojí."

A čo by sa chcel S. Štepka ešte naučiť? "Cudzie jazyky. Ale to ma už asi obíde, lebo hlava je už stará. Ja som to už aj 3-4 krát skúšal a dosť intenzívne, vyskúšal som všelijaké metódy, ale nemám na to talent. Hoci, určite tam svoje zohráva aj lenivosť. Možno, keby som sa viac usiloval... A možno mi to ešte bude stáť za úsilie," povedal autor Jááánošíka, či Človečiny, ktorý priznáva, že rovnako ako všetci, aj on má nejaké tie neresti. "Ale s tým sa hádam nebudem verejne chváliť. (úsmev) Čo také by som povedal? Napr. si obhrýzam nechty. Ale to len vtedy, keď píšem, keď sa sústredím. Nemôžem si od toho odvyknúť. Už som všelijako proboval, ale keď som v tranze, keď sa mi darí, tak sa vždy pozabudnem."

V jedle nie je prieberčivý, no radšej má ľahké, sto gramové, jedlá. "Veľa nejem, ale, bohužiaľ, nie je to na mne vidno. Skôr vyzerám, akoby som sa prejedal a pritom to nie je pravda." Rád ma všetky jedlá, ktoré varí jeho žena. A ešte si vie veľmi pochutiť na domácej kuchyni jeho švagrinej, ktorá ich rozmaznáva počas návštev v Radošine.

K jeho koníčkom patrí fotografovanie. Teraz sa tomu síce intenzívne nevenuje, no jeho archívy - divadelné i rodinné sú veľmi bohaté. "Fotografovanie ma veľmi baví. Aj keď som robil v novinách, sám som si fotil a dosahoval som aj pekné výsledky. Lenže tomu sa treba venovať a ja nemám toľko času. A nechcem sa teraz zblázniť do digitálu, pretože nechcem cvakať, ale fotografovať," dodáva S. Štepka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári