Aká je predstava o Tatrách po kalamite? Hovorí o tom minister životného prostredia László MIKLÓS
Je kalamita príležitosť na to, aby ste vo Vysokých Tatrách znížili ochranu prírody, aby sa začalo betónovať, stavať hotely a nové zariadenia?
"Nerád by som, keby sa to zneužívalo, ale je zbytočné držať najprísnejšiu zónu ochrany v mieste, kde už les nie je. Som proti bezhlavému stavaniu. Treba si však uvedomiť, že padnuté lesy boli na morénach, ktoré vysadili preto, že na nič iné sa nehodili."
Čiže Vysoké Tatry zmenia svoju tvár nielen preto, že padli stromy, ale aj preto, že vyrastú nové hotely?
"Neviem, koľko nových hotelov v Tatrách vyrastie, keď sa úplne zmenila scenéria, ale určité možnosti tam aj doteraz boli. Nemyslím si, že len padnutie stromov nejako negatívne alebo pozitívne ovplyvní stavbu hotelov. Teraz možno bude v Tatrách nápor turistov, lebo budú chcieť vidieť katastrofu, ale v neďalekej budúcnosti sa atraktivita skôr otočí opačne. Dvanásťtisíc hektárov je bez lesa, domy trčia nad les."
Ochranári tvrdia, že Tatry treba znova zalesniť, prípadne nechať stromy tak, aby sa s kalamitou vysporiadala príroda, podnikatelia zrejme budú chcieť niečo iné. Nechcete začať celospoločenskú diskusiu čo s Tatrami, aby mali možnosť povedať svoj názor aj Tatranci, aj ochranári?
"Iste bude diskusia. Vznikla komisia medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, ktorá má odborný charakter."
Lenže to sú len štátni úradníci.
"Nie, sú tam aj odborníci z výskumných ústavov, lesnícke subjekty, štátne aj súkromné."
Budete akceptovať názory Tatrancov, ochranárov, mimovládnych organizácií, ak by z diskusie vyplynulo, že Tatry by sa nemali zmeniť a mali by ostať tak?
"Odborné názory určite budeme akceptovať. Ale nakoniec bude musieť na základe odborných podkladov rozhodnúť vláda. Ešte pred kalamitou sme dlho pripravovali materiály, aby sme vyňali z najprísnejšieho piateho stupňa ochrany okolie Štrbského Plesa a najatakovanejších miest v Smokovciach a v Lomnici. Intravilány obcí sme navrhovali vyňať do stupňa dva, časti rekreačných stredísk do stupňa tri a len najvyššie časti lyžiarskych svahov do stupňa štyri. Ide o to, aby sme nepracovali stále pod výnimkami a aby sme mali všetko legislatívne vyriešené."
Minister hospodárstva Pavol Rusko dal vypracovať v lete analýzu, z ktorej vyplýva, že ochrana v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach brzdí rozvoj cestovného ruchu. Neobávate sa, že z ministerstva hospodárstva môže byť tlak na betónovanie v Tatrách?
"V tomto smere sa teraz na rokovaní vlády nik nevyjadril a dúfam, že sa ani nevyjadrí. Bolo by to nečestné a nepekné, keby sa na úkor kalamity snažil ktokoľvek vytĺkať politický kapitál. Rozvoj turizmu nebrzdí ochrana prírody, ale zlá infraštruktúra. V Tatrách je množstvo kapacít, ktoré neboli využité. Aj doteraz fungoval v najprísnejšie chránených územiach turizmus. Veď na Solisku je vlek v piatom stupni ochrany."
Nechcete zorganizovať ani seminár, kde by boli aj zástupcovia tretieho sektora, aby boli argumenty aj pre aj proti?
"Asi áno, ale ja nemám rád konjuktúrnych jazdcov, že príde nejaká udalosť a oni na tom jazdia. Každý kto má ruky a nohy sa stará o Tatry, čo je ako dedinský futbal - kde je lopta, tam behajú všetci. Keď budeme mať všetky škody na prírode seriózne zmapované, potom urobíme otvorenejší seminár. Teraz nik nedokáže presne povedať, čo sa bude s Tatrami robiť, teraz sa dá povedať len z leteckých snímok, kde je hranica polomu."
(rf)
Autor: Úradná správa č. 18
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
