Úroveň služieb sa aj na Slovensku postupne dvíha, hoci do ideálu máme stále ďaleko. Košičanov sme sa pýtali:

Nechávate čašníkom sprepitné?

- Voľakedy, keď som bol ešte zamestnaný, som vždy nechal čašníkovi korunu, dve. Teraz nechodím ani do krčmy, ani do kaviarne. Ak je čašník zdvorilý a obslúži ma rýchlo, patrí sa mu sprepitné nechať.

Imrich MAJOROŠ

dôchodca

- Raz za čas si s kamoškami vyrazíme niekam do reštaurácie a sprepitné vždy dáme. Raz sme platili tisíckou, nechali sme asi 30 korún. Inokedy, keď sme trebárs tri, aspoň desiatku.

Daniela ŠEVELOVÁ

živnostníčka

- Akosi automaticky človek účet zaokrúhli nahor, aj ja to robievam. Zopár korún ma nezabije. Hoci niekedy je obsluha taká pomalá a neochotná, že si nezaslúži ani len svoj plat. Ale zlepšuje sa to.

Milan ČERŇANSKÝ

vedúci predajne

- Záleží od konkrétneho podniku a jeho personálu, ak som spokojná, sprepitné dám. Lenže nie všade je to tak. Včera sme v jednej reštaurácii pol hodiny čakali, potom nám povedali, že menu na tabuli nemajú.

I. K.

manažérka

- Ako kedy. Podľa nálady a finančnej situácie. Ak je čašník sympatický a chová sa k hosťom zdvorilo, vtedy zvyknem zopár koruniek obetovať. Dať si vydať do haliera, to asi žiaden človek nespraví.

Mária ŠULEKOVÁ

obchodný zástupca

- Zvyčajne nechávam. Úroveň reštaurácií ide na Slovensku nahor, hoci v porovnaní s vyspelými krajinami je to stále obrovský rozdiel. Nedávno som bol vo Francúzsku, tam je to ďaleko lepšie.

Tomáš RENČÍK

operátor USS

- Do reštaurácií, ani kaviarní veľmi nechodievam. Keď si ideme s priateľkami niekam na kávičku, alebo obed, vždy sa zhodneme na tom, že čašníkovi pár korún prihodíme. Je to namáhavá práca.

Eva KULMANNOVÁ

dôchodkyňa

Autor: Marián BETÍK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári