odrezala prístupové cesty lesom, personál chát turistov už dlho nevidel.
"Nie je to nič strašné, na podobné situácie sme zvyknutí. V medzisezóne chodievame hore na týždňovky, takže aj teraz som bol pripravený na viac dní samoty, zásob jedla mám dosť," povedal pracovník Téryho chaty Stano Kútnik.
Od piatku je hore na chate sám, ale pre "ľudí hôr" nie sú podobné situácie výnimočné. "V nedeľu dokonca vyšiel hore nosič, ktorý sa prebil popadanými stromami na Hrebienok a so zásobami vyšiel na Zamkovského chatu, prišiel pozrieť aj k nám a doniesol mi banány," pousmial sa Stano.
Tvrdí, že najhorší čas prežil na chate v stredu, keď víchrica a fujavica boli pri chate silnejšie ako v tragický piatok. Podľa jeho slov bolo okolo chaty v návejoch vyše pása snehu, vietor však všetko vyfúkal na holú skalu. Okno na kuchyni bolo tak zafúkané, že dnu zostala absolútna tma. Nič nezvyčajné, v takých situáciách personál berie lopatu a ide odhadzovať sneh. "Teraz je nádherný deň, konečne po týždni vidím slnko a keby takto zostalo, tak tu pokojne zostanem aj rok," smeje sa. Kolegovia ho majú prísť vystriedať dnes, ak už cesta na Hrebienok bude voľná.
Podobne prežíva na Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline aj Juraj Jančovič. V Tatrách je ešte len dva mesiace a už ho živly veľmi rýchlo dostali do obrazu. "Je to príroda, takže ma terajšia situácia ani nezaskočila. Som hore sám, zásob jedla aj paliva mám dosť, v pondelok ma príde kolega vystriedať. Informácie o tom, čo sa deje, mám z rádia," hovorí pracovník "Zbojníčky".
Dvaja pracovníci Bilíkovej chaty, ktorá leží len kúsok nad Hrebienkom, sú uviaznutí hore už šiesty deň. Kuchárka a čašník s nádejou čakajú, kedy sa záchranárom podarí prekliesniť cestu a očistiť ju od popadaných stromov. Elektriku, plyn a aj teplo majú, akurát vietor poškodil telefónne vedenie, z pevnej siete v kontakte so svetom teda nie sú.
"Podarilo sa mi cez týždeň dostať hore, doniesol som im chlieb a pečivo, ostatných zásob majú dosť," povedal šéf Bilíkovej chaty Slavomír Fassinger. Cez popadané stromy si kliesnil cestu na Hrebienok viac ako tri hodiny, na chatu dorazil mokrý, potrhaný a poriadne unavený. "Cestu už uvoľňujú, ja som sa snažil čo najviac porobiť okolo chaty, našťastie, vietor ju nezničil. Okolo popadalo zopár stromov, čistil som prístup od našej chaty k ceste na Hrebienok, čo je asi 200-metrový úsek," dodal chatár. Podľa jeho slov sú ľudia, ktorí pracujú v horách, zvyknutí na tvrdé podmienky, situácia ich nezaskočila.
Aj chatár z neďalekej Rainerovej chaty si v týždni prekliesnil cestu k najstaršej tatranskej útulni. Po víchrici zostala nepoškodená, jeden obrovský strom ju "tesne lizol".
"Trochu ma udivuje, že uvoľnenie prístupu na Hrebienok nezačalo najprv prekliesnením lanovkovej trasy, bolo by to rýchlejšie, ľudia z chát by mali skôr šancu na zásobenie. Záchranári však uvoľňujú sánkársku dráhu, čo je zdĺhavejšie," povedal Peter Petras. Ako dodal, verí, že už čoskoro bude prístup na Hrebienok otvorený a uvoľní sa tak aj vstup do oboch Studených dolín.
Záchranári vo štvrtok pracovali aj na uvoľnení ciest z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom a zo zastávky TEŽ Popradské pleso k horskému hotelu rovnakého mena.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
