Vysoké Tatry V ten osudový piatok sa Tatranec, horský vodca Pavol Rajtar (na snímke) vracal autom z Popradu.
Mohlo byť niečo po pol štvrtej, prechádzal smokoveckým sídliskom, keď si pred sebou všimol auto susedky z Tatranskej Lomnice. Tesne pred ňou spadol strom. "Zastavila, šiel som k nej a pochopili sme, že cesta ďalej je už nemožná. Otočil som to, pokúšal som sa dostať domov cez Veľkú Lomnicu. Pod Tatranskou Lomnicou však už bola tiež doslova cesta zarúbaná," opisuje svoje pokusy dostať sa do bezpečia domova Pavol Rajtar.
Ocenil, že pilčíci zo Štátnych lesov TANAPu už boli v kritických úsekoch cesty a pokúšali sa ju čo najskôr uvoľňovať. Horský vodca otočil auto, šiel ho zaparkovať do campingu Tatranec, presvedčil o potrebe takéhoto kroku aj ďalších uviaznutých vodičov. Najmä turisti z Maďarska boli úplne vydesení a dezorientovaní.
"Vybral som sa teda pešo z kempingu do Tatranskej Lomnice. Je to asi kilometer dlhý úsek, bežne to človek prejde veľmi rýchlo. Stále fúkalo, predierali sme sa cez popadané stromy, trvalo nám to dve a pol hodiny, kým sme sa prebili do Tatranskej Lomnice," popísal Pavol Rajtar.
Nedramatizoval, nebol v panike. Skôr sa pokúšal upokojovať ostatných, ktorým prerážal cestu z bludiska padajúcich stromov. Na tvrdé prírodné podmienky je tento človek hôr zvyknutý. Preto ak dnes počúva správy o rozsiahlej ekologickej katastrofe, trochu ho to "nabudí".
"Je to škoda, obrovská, to je pravda. Ale katastrofou by bolo, keby tam boli obrovské straty na ľudských životoch. Som presvedčený, že to bolo čosi ako zázrak, veď v konečnej bilancii tu bola len jedna obeť! Preto si kladiem otázku, čo tým príroda myslela? Toto tatranské nešťastie, ktoré postihlo prírodu, les a dialo sa na neuveriteľne obrovskej ploche, uchránilo ľudí, nad tým sa zamýšľam, čo nám to tá vyššia moc chce naznačiť? Lebo to, že v tom chaose padajúcich stromov a lietajúcich striech boli ľudia uchránení, nemožno vnímať inak ako vyššiu moc," ponoril sa do úvah Tatranec.
Rozhovoril sa o príbehoch zo sveta, kde kamenné lavíny doslova vyvraždili 25-tisícové mesto, spomínal na pohromy, ktoré zrovnali so zemou celé dediny. Piatkový vietor v Tatrách zničil "len" les.
Keď sa na druhý deň po víchrici šiel pozrieť na to, čo z tatranského lesa zostalo, zaskočili ho nové pohľady na budovy, o ktorých ani netušil, že existujú. V celej svojej nahote sa teraz ukázal nekoncepčný urbanizmus, ktorý sa pod Tatrami udomácnil po vojne. "Myslím si, že les utŕžil silnú ranu, ale národný park existuje ďalej, národný park totiž nie sú len lesy. Každá senzácia trvá tri dni a som presvedčený, že emócie už opadnú a všetci tí, ktorí majú v rukách rozhodovanie o podobe Tatier, nájdu medzi sebou súlad," poznamenal horský vodca.
Ako väčšina Tatrancov, aj on je presvedčený, že z tohto silného zásahu živlov do prírody sa dá spamätať. A Tatry budú znovu žiť bežným turistickým ruchom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
