popadanými stromami. Paniku a hrôzu z toho Podbančania nemali. Veď izolovaní od sveta neboli, už v nedeľu sa k nim dalo dostať zo strany od Pribyliny. Horšie prežívali fakt, že už od piatkového večera zostali bez elektriky.
"Zatiaľ sme boli pri sviečkach, asi to znie celkom romanticky a pár dní sa to dá v pohode vydržať, ale trvalo sa tak žiť naozaj nedá, už sme si zvykli na civilizačné vymoženosti," smeje sa horár Marián Jurík. Ako vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAPu je na tvrdé podmienky života v horárni takmer "na samote" zvyknutý. "Človek tu zažije kadečo, mali sme tu povodne, raz sme boli zase tri mesiace bez vody. Život je tu pestrý, obdiv si skôr zaslúžia naše rodiny, ktoré to s nami všetko preskáču," dodáva Marián Jurík.
Práve o rodiny sa najviac báli obyvatelia Podbanského, keď ich v piatok zastihla vetrová smršť. "Tí, ktorí mali všetkých doma, boli relatívne v poriadku. Ostatní telefonicky zisťovali, či majú všetkých v bezpečí. Najhoršie to bolo v sobotu ráno, keď sme videli tú spúšť, pravdupovediac, mnohým sa tisli slzy do očí," dodal lesník.
Tvrdí, že napriek totálnemu nasadeniu spolu s kolegami zo ŠL TANAPu ešte pár dní dokážu poriadne "potiahnuť". Všetci sú síce unavení a večer doslova padajú do postele ako podťatí, ale ráno vstanú a celý kolotoč sa opakuje. Čas tlačí. "Vládať vládzeme, to nie je problém. Horšie je, že husto sneží, už tu máme takmer pol metra snehu a ak to bude pokračovať, sťaží nám to robotu, nestihneme uvoľniť všetky chodníky," dodal.
Obyvatelia Podbanského, rovnako ako ostatní Tatranci, chcú veriť, že príroda k nim aspoň teraz bude milosrdná a nechá ich odstrániť aspoň tie najhoršie následky veternej kalamity.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
