Za pár hodín by mráz spálil to, čo sa za 50 rokov jej existencie podarilo v našich podmienkach vypestovať. Taká hrozba nad pedagogicko-výskumným pracoviskom UPJŠ ešte donedávna visela. Neboli peniaze na kúrenie, čo by znamenalo jej definitívny koniec. Z ministerstva školstva sa našťastie podarilo získať dostatok financií na to, aby nepocítila ujmu na vzácnom genofonde.
"Máme na prežitie do konca roka. Peniaze, ktoré sme dostali, pokryjú náklady na energiu. Ostatné na služby a materiál musíme zvládnuť z vlastných príjmov. V rámci možností sa snažíme, aby sme do tento rok nemali problémy. Nášmu zriaďovateľovi sme už predložili návrh rozpočtu na budúci rok. Ten zohľadňuje aj pripravovaný nárast cien energií. Na budúci rok potrebujeme na prevádzku 15 miliónov, aby sa nemuseli zopakovať situácie, aké sme museli riešiť teraz," uviedol riaditeľ Doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc.
Nie je žiadnym tajomstvom, že skleníky potrebujú komplexnú rekonštrukciu vrátane rozvodov sietí. Po rokoch sú už veľmi zničené a opotrebované. Je prirodzené, že financie na to nemajú a ani nebudú mať. Táto investícia pohltí minimálne 45 miliónov korún. Riešiť to chcú s pomocou eurofondov. Tento problém chcú riešiť spoločne s Košickým samosprávnym krajom, s ktorým je väčšia šanca získať prostriedky. Iná cesta podľa riaditeľa nie je reálna. Z vlastných zdrojov či rezortu školstva by sa do obnovy skleníkov, ktoré zaberajú plochu 3-tisíc štvorcových metrov záhrady, nemohli pustiť. Pritom práve z nich uniká až 40 percent tepla. Aj z toho dôvodu by sa chceli zaradiť do programu šetrenia energií.
"V roku 2003 sme si z prostriedkov ministerstva životného prostredia vyvŕtali vlastnú studňu na úžitkovú vodu, ktorá má dostatočný prietok a dobrú kvalitu. Nepodarilo sa nám však získať peniaze na druhú etapu. Studňu síce máme, ale chýbajú nám rozvody. Naša žiadosť sa nám vrátila. Podľa novej vyhlášky nám už nemôže poskytnúť prostriedky," vysvetlil riaditeľ dôvod, prečo nevyužívajú tento lacnejší zdroj a platia Bani Bankov za dodávku vody, na ktorú sú odkázaní.
Od januára budúceho roka začne fungovať environmentálny fond, ktorý bude združovať a poskytovať finančné prostriedky. Vedenie Botanickej záhrady je presvedčené, že by sa z nich mohlo ujsť aj im, aby mohli začať využívať studňu. Potrebujú na to 700-tisíc korún. To, čo ušetria, by isto pokrylo pripravované zvýšenie vodného a stočného o 35 - 40 percent. O to menej by potrebovali dotácií na energie od zriaďovateľa. Bez úžitkovej vody si neporadia. Od jari do neskorej jesene sa každý deň skleníky zavlažujú a v lete aj vonkajšie plochy. Polievanie ich ročne stojí 300-tisíc korún. Spolu s vodným a stočným je to takmer pol milióna korún. Keby Baňa Bankov prestala vodu dodávať, zostali by bez nej a pritom majú vlastnú studňu, ktorú nemôžu používať.
Udržať v prevádzke záhradu nie je jednoduchá a lacná záležitosť. Šetria, kde sa dá a vypracovávajú projekty, ktoré by znížili najmä nároky na energiu. So zámerom postaviť si vlastnú elektráreň sa už rozlúčili. Návrh je síce pripravený, ale nie je možné zrealizovať ho. Stavebné povolenie na umiestnenie v priestoroch Botanickej záhrady nemajú šancu získať.
"Pripravený máme projekt aj na alternatívne zdroje energie s využívaním drevnej hmoty na vykurovanie, čo je lacnejšie ako plyn. Rokovali sme už o tom s magistrátom, aby sme sa spoločne mohli uchádzať o prostriedky z fondov," dodal S. Mochnacký. Prednostne sa riešia existenčné problémy, až na druhom mieste sú rozvojové programy, ktoré tiež niečo stoja. Nehovoriac už o tom, že odsúvaný do úzadia je aj výskum. Snáď začne ojedinelej záhrade kvitnúť na lepšie časy tak, ako v týchto dňoch v expozícii s orchideami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
