les zmizol. Také niečo Vysoké Tatry a ich najväčšia pýcha - Tatranský národný park - ešte nezažili. Veľké vetrové kalamity síce v pravidelných intervaloch "vyrúbali" z času na čas kus lesa, v takomto rozsahu ale ešte príroda nevystrájala.
"Doposiaľ sa ako o najväčšej vetrovej kalamite hovorilo o tej, ktorá prišla v roku 1915 a zničila les prakticky od Hágov až po Smokovce. Tá sa eviduje ako najničivejšia, akú poznáme z histórie Tatier, ale je to nič oproti tomu, čo sme zažili teraz," konštatoval vedúci Výskumnej stanice TANAPu Milan Koreň.
Sám bol z jej priebehu a následkov takmer omráčený. "Zastihlo ma to na ceste autobusom, zaviazli sme v Smokovci, na autobus spadol strom, hádzalo nami, no bola to doslova trauma. Prenocoval som v hoteli a ráno som sa pešo vybral do Tatranskej Lomnice. To, čo som videl, bolo do plaču, som z toho naozaj chorý," netajil sa smútkom z reality lesník.
Od Lomnice sa vybral aj ďalej, aby zdokumentoval rozsah ničivej víchrice až po Kežmarské Žľaby, ďalej sa v sobotu ráno nedostal. "Príroda sa vždy spamätá, aj Tatry sa spamätajú, ale bude to trvať dlho, veľmi dlho," povedal Milan Koreň. Ako dodal, obavy má z opakujúcich sa víchric rovnako ničivého charakteru. Dôvodom sú globálne klimatické zmeny. "Takéto situácie sa môžu opakovať, dokiaľ tu bude stáť čo len jediný strom," naznačil hrozbu v podobe dôsledkov globálnych klimatických zmien.
Nepredstaviteľné, obrovské množstvo popadaného dreva však v lesníkoch vyvoláva okrem smútku aj ďalšie obavy. Ich príčinou je podkôrny hmyz. "Bojím sa budúceho leta. Už teraz máme dosť patálií s lykožrútom a túto hmotu my jednoducho nestačíme spracovať, budeme radi, keď sa podarí aspoň päť percent zvládnuť. Zvyšok tu zostane ležať, na to nalietne hmyz, zmnoží sa a napokon napadne porasty, ktoré zostali. Preto si myslím, že budúcnosť je nepríjemná," vysvetlil šéf Výskumnej stanice.
Obavy z vývoja pripustil aj riaditeľ Správy TANAPu. "Už trochu opadli prvotné emócie, začíname všetci uvažovať racionálnejšie. Vnímam to ako symbol, ktorý nám ukázala príroda na národnom parku. Som však optimista a tvrdím, že teraz máme príležitosť naštartovať úplne novú éru - kráľ zomrel, nech žije kráľ," uviedol Tomáš Vančura. Ako upresnil, podstatné bude, aby všetky zložky, teda aj rezort životného prostredia, aj rezort pôdohospodárstva, ale aj samospráva začali nový systém komunikácie a spolupráce. "Príroda tu za jeden deň zničila les, ktorý bol založený pred takmer sto rokmi. Iste, nebol to les pôvodný a mnohí odborníci v svojich prácach vysvetľovali, aké to má negatíva. Teraz je tu príležitosť zrevidovať chyby minulosti a vybudovať les, aký do tohto prostredia patrí," povedal riaditeľ Správy TANAPu.
Ako naznačil, tatranský les už nikdy nebude taký, ako kedysi, ale táto generácia lesníkov a ochranárov má šancu dať mu tú správnu podobu. Pomocnú ruku však musí podať aj štát a žabomyšie vojny medzi dvomi rezortmi by mali skončiť. Aj v záujme nového tatranského lesa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
