Jedni nadávajú a pľujú, iní fackujú a hádžu kamene

Cestovný lístok, prosím! Veta, z ktorej niekoho obleje pot strachu a trochu možno i hanby, kým pre iného neznamená absolútne nič. Presvedčili sme sa o tom v jeden piatok, teda na konci pracovného týždňa, keď sme sa s trojicou revízorov Dopravného podniku, a. s. Košice vybrali na ´šichtu´ po dopravných prostriedkoch. Naším teritóriom sa stali úseky od železničnej stanice po križovatku na Moldavskej ceste a potom prepojenia na Vstupný areál U. S. Steelu a Šacu.

Ešte skôr ako sme vyrazili, trochu sme v kancelárii revízorov vyzvedali, s čím všetkým sa počas služieb stretávajú. Ako inak, rozprávať začali baby, ktoré sú zrejme odvážnejšie. Jedna z nich veru nemala v ten deň dobrú zmenu, lebo istý chlapec, ktorý by mohol byť jej synom, ju počastoval vetou: ´Pi.., už zarobila 120 Sk.´ Mladík mal totiž 18 rokov, ale kúpil si len polovičný mesačný lístok. Ďalšej revízorke zase vynadala akási pani učiteľka, keď ju pristihla bez lístka. Pekný vzor pre študentov! Iný revízor zas dostal od cestujúceho spršku slín. "Áno, doslova ma opľul. Ale toto nie je prvý prípad. Zažili to už aj moji kolegovia," povzdychol si nad konaním niektorých ľudí. "Nepadajú pritom len sliny či slovné nadávky, poniektorým z nás sa od cestujúcich už aj facka pritrafila."

Za čiernu jazdu aj exekútor

Kto sa rozhodne cestovať bez lístka, ten skôr alebo neskôr príde do kontaktu so súdnym a vymáhacím oddelením DPMK, ktorému šéfuje Mgr. Marián Klika. "Ľudia sú všelijakí. V našej databáze máme aj takého experta, ktorého revízori v jednom roku načapali 25-krát bez lístka. Pritom je otázne, koľkokrát mal šťastie a nikto ho nekontroloval... Veková hranica cestujúcich načierno sa pohybuje od detí po seniorov. Menej je školákov zo základných škôl, pretože im väčšinou kúpia mesačník rodičia."

Zato stredoškoláci a vysokoškoláci sa podľa M. Klika snažia ušetriť, a tak to riskujú. Kvôli financiám, niekedy z recesie alebo v ´čiernojazde´ vidia spôsob zdvihnutia hladiny adrenalínu. Vedia, že tínežerské žartíky sa obídu bez vážnejších následkov, lebo do ´basy´ sa za toto nechodí.

Medzi dospelými sú však niektorí pasažieri už chronickými cestovateľmi načierno. Dôvodov je viac, dosť často aj žitie na okraji biedy. "Máme i ľudí, čo keď boli mladí, tak ´blbli´, a keď dospeli a majú vlastnú rodinu, vstúpili do seba a prišli dlhy vyrovnať. Niektorí aj niekoľko. Dych napríklad vyrazil muž, čo sa oženil a keďže chcel mať pred partnerkou čisté konto, ´na drevo´ zaplatil 25-tisíc korún! Na toľko sa totiž jeho dlžoby za tie roky vyšplhali. I keď je to skôr svetlá výnimka, aj tie sa stávajú."

Kým príde z DPMK len výzva na zaplatenie, väčšinou ju každý ignoruje. Ale keď prípad dostane do rúk exekútor a ten je schopný siahnuť na majetok, nejeden čierny pasažier sa urýchlene príde dohodnúť na komplexnom vyrovnaní dlžoby alebo na splátkovom kalendári. "Najmä na rómskych čiernych pasažierov exekútor dosť platí. I keď v ich prípade je situácia pomerne komplikovaná, lebo keď majú sociálku, radšej kúpia chlieb..," vychádza M. Klika z reality týchto dní.

Koho revízori nachytajú bez lístka, toho z prepravy ďalej nevylúčia. Len si zapíšu jeho údaje a potom príde spomínaná výzva. Z električky, autobusu či trolejbusu musí vystúpiť iba ten, kto ostatných obťažuje zápachom, má vypité alebo sa správa nedôstojne. Platí tiež zásada, že ak človek má mesačník, ale pri kontrole ho nepredloží, lebo si ho zabudol doma, môže sa ním preukázať aj dodatočne. Do 96 hodín. Úplne zadarmo to ale nie je, 120 Sk, teda 10-násobok cestovného, musí zacvakať.

Vzájomne si závidíme

Vo všeobecnosti sa za najčastejších čiernych pasažierov považujú Rómovia, na čo sa ostatní cestujúci, čo je prirodzené, zlostia. Hnevajú sa i na revízorov, ktorí vraj počernejších občanov obídu a kontrolujú iba tých ostatných. Revízori, s ktorými sme debatovali, nepopierajú, že rómski občania sú problémovou skupinou. Neraz ale aj terčom útokov cestujúcich, lebo, keď revízor čapne ´gádža´, čo sme v rómskej terminológii my, ich opak, prvou reakciou cestujúceho nie je priznanie si viny či aspoň hľadanie výhovorky, ale veta: ´Mňa buzerujete a Rómov ignorujete!´ Ľudia proste hľadajú svoje ospravedlnenie v protireakcii, pričom sa riadia i ľudovou múdrosťou, že najlepšia obrana je útok...

V DPMK však zhodne tvrdia, potvrdili to i M. Klika, aj dopravný riaditeľ Bc. Štefan Dutko, že revízori neobchádzajú pri kontrole nikoho. Teda ani rómskych cestujúcich. "Mnohí z nich žijú ale na hranici biedy, čo im teda exekútor zoberie? Rozpadajúcu sa preglejkovú chatrč?"

Najmä Luník IX je podľa revízorov veľmi špecifické a pre nich niekedy aj nebezpečné pracovisko. Nedávno napríklad revízor vykázal z autobusu mladíka, ktorý nemal lístok. To, že ho za to opľul, bral revízor za takmer normálne. Rozvášnený mladík zodvihol však kameň a rozbil ním na autobuse najbližšie okno. Ešte šťastie, že tam nikto nesedel. Napätá situácia je najmä vtedy, ak cestuje skupinka, vtedy sú veľkí hrdinovia. Väčšina revízorov preto tvrdí, že ak ísť na Luník IX na kontroly, tak len s policajným doprovodom. Dať sa zraniť kvôli 12 korunám je predsa len zbytočné hrdinstvo. "DPMK už viackrát na verejnosti, aj v tlači, prezentoval, že agresivita ľudí v prostriedkoch MHD stúpa. Je to odraz sociálnej situácie, obraz niektorých mestských zón, ale aj nezáujem ľudí, ktorí sa skôr zastanú čierneho pasažiera ako revízora vykonávajúceho len svoju prácu. A to sa stáva takmer pravidelne," tvrdí Š. Dutko.

Aj nedávno začal do revízorov ´vyskakovať´ istý cestujúci, vraj, nech nie sú rasistami a nech dajú chudákovi Rómovi pokoj... Zrejme si tento ľudomil neuvedomil, že takýto postoj je proti všetkým cestujúcim, čo poctivo platia. Čím viac ľudí bude totiž cestovať zadarmo, tým viac tí ostatní musia náklady na MHD uhradiť. Napríklad aj zvýšeným cestovným.

"Denne je v uliciach v jednej zmene priemerne 163 autobusov, 16 trolejbusov a asi 46 slučiek električiek. Prostriedkami MHD denne precestuje asi 300-tisíc ľudí. Keby každý skúšal ísť zadarmo... Aj tak evidujeme asi 2500 prípadov čiernych pasažierov mesačne, čo nie je málo. A to revízori určite nechytia každého," tvrdí Š. Dutko.

Maskovať sa nebudú

Čiastočným hendikepom môže byť aj to, že niektorí ľudia kontrolórov už z diaľky poznajú, a tak sa k ´znehodnocovačom´ okamžite vrhajú. Stalo sa to aj pri našej pochôdzke v električke R1 smerujúcej na Moldavskú cestu. K revízorke si prisadol neznámy muž a pustil sa s ňou do reči. Dosť nahlas pritom povedal: ´ja vás poznám, cestujúcim sú už vaše tváre známe.´ V tom momente sa zodvihla zo sedadla sympaticky vyzerajúca odfarbená dáma v najlepších rokoch a rýchlo si štikla lístok. Stihla to skôr ako by ju revízorka prichytila. Muž dáme pekne nahral, za čo by sa mu mohla poďakovať. Veď jej ušetril 1200 Sk...

"I keď niektorí cestúci revízorov už poznajú, určite neprichádza do úvahy, aby sa maskovali, ani to, aby sme ich napríklad každý polrok obmieňali. Bola by to dosť krátka životná kariéra. Chceme urobiť presne naopak, ešte viac ich zviditeľňovať," tvrdí dopravný riaditeľ. Kontrolóri nie sú predsa len represívnym článkom a ich hlavnou úlohou nie je nachytať do najväčší počet čiernych pasažierov. Skôr ide o psychologický moment, nech ľudia vedia, že sa medzi nimi kontrolóri pohybujú a ich poslaním je obhajovať záujmy firmy, ale i čestných cestujúcich. "Je to čosi podobné ako u policajtov. Ak ich vodiči zazrú na ceste, tiež okamžite uberú plyn. No a naši revízori majú cestujúcim pripomenúť, že za cestovanie sa platí," dodal Š. Dutko.

Strojčeky už neletia, technika pokročila

Keď sme začiatkom roka absolvovali s revízormi podobnú kontrolu, ťažkali si na expertov, najmä zamestnancov U. S. Steelu, ktorí si lístky v prípade náhlej potreby znehodnocovali vlastnoručne zhotovenými ´štikačmi´. Samozrejme, urobili to ale len vtedy, keď priháralo a pred revízorom sa už nedalo ujsť.

"Toto obdobie je momentálne na ústupe a dnes sa skôr ´skenujú´ jednorázové lístky, mesačné alebo sedemdňové časové kupóny. Modernou technikou sa dá všetko urobiť. Pritom zväčša takto nachytáme ľudí slušných, zamestnaných a predsa vystrájajúcich ešte viac ako Rómovia," dozvedeli sme sa ďalej od M. Kliku.

Momentálne sú však aj spomínané ´fintičky´ trochu na ústupe, lebo medzi cestujúcimi sa rozšírilo, že DPMK má UV lampy, ktorými sa dá pravosť kupóna okamžite zistiť. "Revízori sa len málokedy dajú dobehnúť, aj keď niektoré falzifikáty sú takmer na nerozoznanie od originálu. Napríklad kolega priniesol ukázať sedemdňový kupón a ja by som bol odprisahal, že je pravý. Nebol. Naši revízori sa zrejme vzdelávajú zároveň s cestujúcimi. Musia, lebo jednoducho je v ľudskej povahe túžba iného dobehnúť," pridal ďalšiu skúsenosť M. Klika.

Niekedy sa však pri klamstve cestujúci nakoniec sami dobehnú. Napríklad i revízorka z našej kontrolnej ´er trojky´ sa dostala na koniec vozňa k istému cestujúcemu doslova na poslednej zastávke Nad jazerom. Muž sa tak rozklepal, že si urýchlene štikol aj 12, aj 7-korunový lístok. Pritom ten druhý nemusel, veď ho chytili v I. pásme.

Skúšajú mladí i starí

Prvé a druhé pásmo bol dôvod prešľapu aj viacerých čiernych pasažierov, ktorých kontrolóri načapali, keď sme chodili s nimi. To sa stalo napríklad aj staršiemu mužovi. "Šesťkorunový lístok mal, ale na druhé pásmo nie. Pokuta, a to 700-korunová, ho preto neminie," vysvetlila revízorka. "Niektorí čierni pasažieri si totiž myslia, že postih sa platí zo zľavneného lístka, ako v jeho prípade, keďže už bol dôchodcom. Ale chyba, pokuta sa ráta z hodnoty celého pôvodného lístka." So starkými je to vôbec problém, lebo keďže idú do dôchodku v rôznom veku, musia mať pri sebe aj občiansky preukaz.

Stalo sa jej tiež, že cestujúca predložila sedemdňový lístok. "Ako som rátala, tak som rátala, no vychádzalo mi, že sa zaň vozí už ôsmy deň. Keď som sa ešte lepšie prizrela, zistila som, že prešvihnutý je nielen deň, ale aj mesiac, lebo kupón bol zo septembra." Kým sme sa rozprávali, mladý flegmaticky sa tváriaci študent podal revízorke mesačník. Tiež so septembrovým kupónom. Už to vyzeralo na ´prúser´. Vtedy si všimla, že v obale má ešte čosi. Samozrejme, že to bol kupón na október. Dokonca aj vypísaný. Ešteže mal mladík dôslednú mamu...

Dvaja fešáci išli však evidentne načierno a ešte chceli rýchlo vystúpiť. Revízorka im však zatarasila dvere a pribudli dva ďalšie záznamy osobných údajov.

Plejáda tých, čo skúšajú ísť načierno každý deň, a skúšali, aj keď sme chodili s revízormi, bola naozaj široká. Od študentov po seniorský vek. Za tri hodiny, čo sme vydržali byť s nimi v závese, prichytili 18 čiernych pasažierov. A to im ušla zo služby ani nie polovica pracovného času. V ten deň totiž robili do 21. hodiny a za ten čas mali stanovené skontrolovať 30 dopravných prostriedkov. Ale to už bez nás. Na jeden deň bolo tých zážitkov v autobusoch a električkách akurát dosť...

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári