iných sa nám však dostala do rúk kauza, v ktorej pod nadvládou manželky trpel muž. Predurčovalo ho na to nielen to, že bol od nej o 5 rokov mladší a takmer o 10 centimetrov nižší, ale aj fakt, že mal o vyše 30 kilogramov menej. Ako sa raz nadvláde svojej manželky vzoprel, o tom už viac vo vhodne upravenom príbehu.
Dušan T. pomaly prežúval tlačenku a popri tom čítal noviny. Mohol si to dovoliť, pretože Jana ešte neprišla z roboty. No keď sa náhodou pozrel na hodiny, čo viseli v kuchyni, skoro mu zabehlo. Bolo takmer päť a teda čas, keď sa tá jeho harpya môže vrátiť domov. A on má pritom drez plný špinavého riadu. Rýchlo dojedol, vstal a pustil sa do roboty. Keď sa blížil k posledným kusom riadu, bol si istý, že všetko stihne. No vtom sa ozval zvuk kľúča v zámke a Dušan sa tak preľakol, že mu tanier vypadol z ruky.
"Dostal som strach, čo povie moja žena a tak som nohou rýchlo zasunul črepy pod kredenc," opísal neskôr Dušan situáciu, ktorá predchádzala rodinnej tragédii. "Dúfal som, že Jana ten zvuk nepočula, teda na nič nepríde. Lebo tanier bol zo súpravy, ktorú zdedila po svojej matke..." Dušan sa však prerátal. Jeho pohľadu totiž unikol jeden z črepov, ktorý odletel až k dverám. Keď žena vošla do kuchyne, akoby osud chcel, aby naň stúpila. Keď pochopila, čo to je a pozrela na manžela, ktorý stvrdol ako týždňový chlieb, spustila...
"Začala mi nadávať, že som kripel a neschopný idiot. Na čo vraj siahnem, to pokazím. Potom dodala, že je špinavý sporák a pod kredencom je prach." Samozrejme, nasledoval príkaz, aby to dal do poriadku a na záver aby umyl v kuchyni dlážku. Dušan vzal bez slova odporu špongiu a umyl celý sporák. V duchu si pochvaľoval, ako sa mu ten rozbitý tanier ľahko prepiekol. A dokonca bez bitky či aspoň facky, ktorú už roky považoval za súčasť ich vzájomného života.
Prečo práve on musel natrafiť na takúto ženskú, uvažoval potichu Dušan, zmývajúc dlážku v kuchyni. Keď sa brali, bola ako med. No po pár mesiacoch sa zmenila, či skôr prestala pretvarovať. Odvtedy s ňou prežil takmer 20 rokov dennodenného ponižovania a neustáleho preháňania. Jednostaj ho iba sekírovala a bila. On, tenký, nepriebojný a chorľavý dobráčisko, ona silná, energická a arogantná ženská, ktorá si z neho urobila obyčajného poskoka. V posledných rokoch ich bezdetného manželstva nebolo žiadnou zvláštnosťou, keď ho v záchvate zlosti udrela. "S tým, že som sa v dome stal slúžkou, pretože som musel variť, prať, upratovať a umývať riad, s tým som sa dokázal po rokoch zmieriť. No ponižovalo ma, keď ma fyzicky týrala. Nedokázal som sa vzoprieť. Mal som z nej strach, veď bola silnejšia ako ja..."
Bolo asi sedem, keď Dušan začul, ako si napúšťa vodu do vane. Hoci to nepriznal, v duchu si predstavoval manželkino mŕtve telo, bezvládne ležiace vo vani. S myšlienkou na Janinu smrť sa pohrával už dlhšie. Upokojovalo ho, keď si ju predstavoval mŕtvu. Pretože jej smrť by preňho bola jediným vykúpením. Utiecť od nej nemohol. Jednak nemal kam, veď jeho rodičia už dávno pomreli a napokon, tá beštia by ho všade vypátrala. A život s ňou by bol potom ešte horší.
"Aby som sa vyhol ďalšej hádke, vzal som kôš a z balkóna som pozbieral všetko suché prádlo. Asi štyri plachty a nejaké obliečky na peplón a vankúše. Práve som dožehlil druhú plachtu, keď ma prišla manželka skontrolovať," blížil sa Dušan k samému vrcholu večera. "Vzala tú vyžehlenú plachtu, obzrela si ju a potom sa znova rozkričala. Vraj mi už tisíckrát povedala, že mám posteľnú bielizeň pred žehlením nakropiť. Vtedy do mňa čosi vošlo. Položil som žehličku na dosku a manželke odvrkol, že ak sa jej takto vyžehlené plachty nepáčia, nech si ich žehlí sama..." A to Dušan povedať nemal. Odvaha, ktorú nevedno kde v sebe našiel, sa mu totiž kruto vypomstila. Len čo dopovedal, pristálo mu na líci také zaucho, že v hmle, ktorá sa mu vytvorila pred očami, videl i tie hviezdy Mliečnej dráhy, ktoré ešte neboli objavené.
"Skríkla na mňa, nech okamžite vezmem tú žehličku a kmitám ďalej, lebo mi všetky kosti doláme. Otočila sa, vybrala z chladničky pivo a provokatívne si sadla vedľa stola." Kým ona pila zlatistý mok, Dušan cítil v ústach sladkastú chuť krvi. V roky ponižovanej duši sa odrazu čosi vzbúrilo a v mysli sa v okamihu premietli všetky tie krivdy, ktoré na ňom žena napáchala. Pozrel sa na jej mokrú hlavu a vtedy jeho ruka úplne podvedome zodvihla žehličku do výšky, opísala oblúk a dopadla na lebku. Ozvalo sa tiché prasknutie a Dušan pocítil na tvári manželkinu teplú krv. Zachrčala a spadla na zem. V tom okamihu si Dušan uvedomil, ako ľahko a jednoducho sa dokázal vymaniť z tohto pekla...
Keď precitol zo šoku, zavolal políciu i sanitku. Kým lekári už veľa práce nemali, kriminalisti áno. Zaznamenali stopy, odfotili telo a Dušana odviedli. Priznal sa a nič nezapieral. Za vraždu vyfasoval 8 rokov v III. NVS.
robo
Autor: Ste praktická?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
