Košické študentstvo podnecovali pražskí "emisári"

Definitívny koniec vlády komunistickej strany v Československu sa začal v deň sviatku medzinárodného dňa študentstva, v piatok 17. novembra 1989. Presne päťdesiat rokov predtým uzavreli nacisti české vysoké školy a popravili rad študentských funkcionárov. Teraz, po polstoročí, sa do protestujúcich študentov pustili policajní ťažkoodenci a upravené obrnené transportéry. V nastalej trme vrme sa rozšírila správa, že policisti ubili na smrť študenta Martina Šmída. To bol ten pravý olej do ohňa občianskeho odporu a od tohto momentu demonštrácie proti režimu neustávali. Pražské udalosti sme mali možnosť tu v Košiciach sledovať ešte v ten deň vo večerných správach.

V sobotu 18. novembra noviny správy o udalostiach v Prahe nepriniesli, zato ohlásili štátnu návštevu straníckeho šéfa NDR Egona Krenza v Československu.

V neďelu 19. novembra noviny nevyšli, no televízia nás stihla informovať, že v tento deň sa k demonštrujúcim študentom pridali aj umelci. V Prahe vzniklo Občianske fórum a v Bratislave opozičná politická iniciatíva Verejnosť proti násiliu.

V pondelok 20. novembra Východoslovenské noviny zatiaľ nezmenili tvár a pod titulkom Dôraz na vedúcu úlohu strany priniesli diskusné príspevky k návrhu nových stanov KSČ. Piatkové udalosti v Prahe a to čo ich nasledovalo už nemohli ignorovať, no ich správa mala titulok Zámerne šírená dezinformácia. Neskôr sa paradoxne ukázalo, že správa o smrti študenta Šmída bola skutočne dezinformáciou. V ten deň sa na spoločnom rokovaní zišli vlády ČSSR, ČSR a SSR, teda federálna, i republikové, a zaoberali sa udalosťami zo 17. novembra. Situáciu museli považovať prinajmenšom za nepríjemnú, pretože odložili ohlásenú štátnu návštevu Egona Krenza v Československu.

V utorok 21. novembra sa študentský štrajk dostal už aj na východné Slovensko. Košickí vysokoškoláci sa zišli na mítingu v Aule maxima Vysokej školy technickej /dnes TU/ a objavil sa medzi nimi aj predseda KNV Rudolf Schuster. Predseda federálnej vlády Ladislav Adamec sa stretol so zástupcami občianskych iniciatív a tlač to komentovala titulkom Hovoriť pokojne, rozvážne. Sekretariát Východoslovenského krajského výboru SZM sa obrátil na mládež s výzvou Nenechať sa zmanipulovať a noviny chlácholili a zároveň vyzývali národ, aby povedal svoje Nie destabilizácii spoločnosti, ale pokojnú prácu. Nad titulkom Ulice nie sú diskusné kluby sa vtedy už každý súdny človek mohol iba pousmiať aj keď sme to nad socializmom ešte ani zďaleka nemali vyhrané.

V stredu 22. novembra pokračovali demonštrácie na pražskom Václaváku i v Bratislave na námestí SNP. Verejnosť sa dožadovala úplného, otvoreného a hlavne plodného dialógu /teda nie prázdnych rečí/ s predstaviteľmi strany a vlády. Komunisti sa však stále snažili zvrátiť situáciu. Do Košíc pricestoval v tento deň predseda Slovenskej národnej rady Viliam Šalgovič. Stretol sa najprv so "svojimi" a potom išiel oduševňovať ľud do VSŽ. V tej dobe už nadviazali košickí študenti kontakty s pražskými, ktorí sem pricestovali. Na tunajších vysokých školách sa začalo štrajkovať, čo znamená, že sa na nich prerušilo vyučovanie. V Bratislave v tento deň prebehlo trápne súdne pojednávanie s katolíckym disidentom Jánom Čarnogurským. Redakčný kolektív "Východiek" uverejnil na druhý deň svoje stanovisko k udalostiam /bola to samozrejme podpora KSČ/ a titulkom O čo im vlastne ide sa tváril, že spoločenský pohyb nechápe.

Vo štvrtok 23. novembra sa už šírili medzi ľuďmi výzvy na generálny štrajk, ktorým by celý národ ukázal svojim mocipánom, že od požiadaviek na zmeny neustúpi. Celoškolský výbor KSS pri Univerzite P. J. Šafárika zaujal stanovisko, že výzva na generálny štrajk sa nemá prijať. Noviny prinášali "hlasy z pracovísk po celom kraji", ktoré tvrdili Sme za poriadok a disciplínu. Zároveň sa v článku Emisári kto našepkáva rady našim vysokoškolákom pustili do "zlých" pražských a bratislavských študentov ktorí tu pôsobili. Súd v Bratislave toho dňa zbavil Jána Čarnogurského obvinenia z podvracania republiky. Zdá sa, že vo vtedajšej atmosfére to bolo už alibistické rozhodnutie.

V piatok 24. novembra sa občania Československa dožili prvého plodu svojej Zamatovej revolúcie. V Prahe mimoriadne zasadol Ústredný výbor KSČ, odvolal svojho doterajšieho generálneho tajomníka Miloša Jakeša a na jeho miesto vymenoval dovtedy neznámeho Karla Urbánka. Ten ešte v ten večer prehovoril v televízii k občanom republiky. Jeho prejav, spojený so správou o Jakešovom odchode, som sledoval s priateľmi počas osláv svojich narodenín. Bol to asi najkrajší dar, aký som kedy mohol dostal. Vráťme sa však k Urbánkovi. Ak sa vtedy niekomu aj zdalo, že by to mohol byť československý Gorbačov, veľmi rýchlo musel zistiť, že sa mýli. V ten istý deň sa v Rumunsku skončil XIV. zjazd tamojších komunistov, ktorý opätovne zvolil na svoje čelo súdruha Nicolae Ceausesca. Keby len vedeli, že ich "conducatorul" sa nedožije nového roka.

V sobotu 25. novembra sformulovala bratislavská VPN svoje prvé programové vyhlásenie, v ktorom žiadala zmeniť SNR na parlament slovenského národa, zaviesť slobodu tlače, slobodu svedomia, podnikania, zhromažďovania, spolčovania, zrušiť vedúcu úlohu KSČ v štáte, odideologizovať školstvo, zrovnoprávniť formy vlastníctva. Žiadala tiež odluku cirkvi od štátu a dôsledne demokratickú federáciu Československa. V ten deň sa rozhodlo o mimoriadnom zjazde KSČ a mimoriadnomm zasadnutí KSS. Prezident Husák tiež zastavil trestné stíhanie proti Jánovi Čarnogurskému, Miroslavovi Kusému, Jiřímu Rumlovi, Petrovi Uhlovi a ďalším disidentom.

Aj v nedeľu 26. novembra neutíchol politický kvas a delegácia Vlády ČSSR a Ústredného výboru Národného frontu /ten reprezentoval komunistami kontrolovanú politickú pluralitu bývalého režimu/ sa stretla v Prahe so zástupcami Občianskeho fóra. Pondelňajšie noviny na to reagovali titulkom Záujem vlády na dialógu.

V pondelok 27. novembra prebehol v celom Československu popoludní na podnet VPN a OF dvojhodinový symbolický generálny štrajk, ktorým sa vyslovila nespokojnosť s doterajšími zmenami vo vedení KSČ. Opäť sa požadovalo zrušenie vedúcej úlohy strany, slobodné voľby a priestor pre opozíciu v tlači. Východky boli jasným príkladom toho, že ho zatiaľ nedostala. Aj tu, v Košiciach, sa štrajku na dolnom konci Hlavnej ulice /vtedy ešte stále Leninovej/ zúčastnili desaťtisíce ľudí a práve v tomto momente začalo byť národu jasné, že revolúciu vyhráva. Nasledovalo zrušenie článku 4. československej ústavy o vedúcej úlohe strany /29. 11./, zrušenie "železnej opony" na hraniciach /5. 12./ rozsiahle zmeny vo vláde /10. 12./, odstúpenie prezidenta Gustáva Husáka v ten istý deň, návrat Alexandra Dubčeka do najvyššej politky /28. 12./ a nakoniec voľba nového prezidenta, dovtedajšieho prenasledovaného disidenta Václava Havla /29. 12./. Nekrvavá Zamatová revolúcia v Československu bola dovŕšená.

Dva názory na 17. august 1989

"Sedemnásty november je pre mňa osobne najvýznamnejší a najmilší zo všetkých sviatkov v kalendári," tvrdí publicista Peter Schutz. "Ale nemám už veľmi čo k nemu nového povedať, len sa každý rok pri týchto príležitostiach opakujem. Samotný dátum nie je podstatný, lebo komunizmus by sa zrútil aj tak, je to však deň-symbol, ktorý vnímam asi tak, ako Američania sochu slobody. Napokon, 17. novembra sa v Košiciach ešte ani nič neudialo, dokonca ani v Prahe v ten deň celkom netušili, čo spustili. Zmena za tých 15 rokov je úžasná, toto mesto nikdy vo svojej histórii taký rozmach nezaznamenalo. Málokto si uvedomuje, ale úplne inak vyzerajú obchody, reštaurácie, autá, ktoré behajú po uliciach. O mobiloch a internete nevraviac tieto statky síce priamo nesúvisia s Novembrom, ale ťažko si predstaviť ich masové rozšírenie za tzv. reálneho socializmu. Všetko je inak, ľudia však nevyzerajú byť spokojnejší a šťastnejší. Je to asi prirodzené, okrúhly 17. november je však dobrá príležitosť sa zamyslieť, o čo všetko by sme prišli, nebyť jeho."

"Určite to bola skvelá vec, no dnes sa na to všetko pozerám s odstupom a z mnohých vecí som sklamaný," tvrdí herec Peter Rašev. "Mnoho vecí, ktoré som myslel, že budú rýchlo napredovať k lepšiemu, ostali také isté, ako boli pred revolúciou. Mám pocit, že zrejme bude musieť vymrieť generácia nás 50-nikov, aby sme neovplyvňovali mladých ľudí svojou lenivosťou a laxným prístupom k spoločnosti. Veľmi rýchlo sme zabudli na to, že sme šli do revolúcie kvôli pravde, láske. Už nám zrejme ani láska ani pravda tak nechýba, všetci medzi sebou bojujeme, chudobní závidia bohatým, tí zas neprišli k svojmu bohatstvu úplne legálna. Dnes sa čudujem ľuďom, ktorí na sebe nechajú štiepať polená. Všetci sa tvárime, ako keby vládne reformy neobli o nás a pritom sa nás veľmi dotýkajú. Čo je to s ľuďmi? Nechce sa nám, nemáme čas na to vzoprieť sa? Málokto by dnes vyšiel do ulíc..."

duch, kid

Autor: Gorbi to všetko odštartoval

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári