Keď ponúkli turistom halušky, tvárili sa, že nemajú hlad

Na tejto strane pravidelne prinášame postrehy obyvateľov, ktorí sa ´zatúlali´ do zaujímavých krajín a exotických oblastí našej modrej planéty. Dnes robíme výnimku, naším hosťom je Košičan Mgr. Tomáš Kastély, ktorý síce tiež chodí po svete, ale predovšetkým sa snaží prilákať cudzincov k nám. Už viac ako 10 rokov, odkedy nastal v západných štátoch boom a stúpa záujem o krajiny východnej Európy, robí sprievodcu i tlmočníka pre istú francúzsku cestovnú kanceláriu, cez ktorú priváža turistov z frankofónnych krajín aj na Slovensko.

"Aktivity tejto zahraničnej cestovky sa datujú ešte z obdobia pred ´zamatovou revolúciou.´ Ja som naskočil na vlak až v roku 1997, kedy som bol ešte len študentom francúzskej filológie PU v Prešove," zaspomínal si T. Kastély na svoje začiatky sprievodcovania, ktoré sa neobišli bez náboja napätia a lotérie. Pred revolúciou mali zájazdy viac dobrodružný charakter. Klienti sa nosievali mikrobusmi a v tých časoch sa nedalo dopredu rezervovať žiadne ubytovacie zariadenie. Súviselo to s vtedajším politickým systémom. Teraz je to iné, klienti prichádzajú letecky a T. Kastély má do detailov vypracovaný plán celej cesty, vrátane miest na raňajky, obed, večere, túry, oddych.

Ešte vždy sme občas Slovinsko

Francúzska cestovná kancelária, s ktorou spolupracuje, pôsobí v Česku, Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Litve, Lotyšsku, Estónsku a asi bude i v Petrohrade. Nás ale zaujímal produkt trojkombinácie, teda návštevy troch štátov - Maďarska, Poľska a hlavne Slovenska, ktoré organizuje T. Kastély. Najradšej by síce robil len Slovensko, ale ani po vstupe do Európskej únie nemá naša krajina z hľadiska marketingu medzi členskými štátmi ešte taký zvuk, aby sa k nám turisti hrnuli. "Zrejme si budeme musieť pár rokov počkať, kým sa Bratislava a ďalšie slovenské mestá stanú pre zahraničie takým lákadlom ako Budapešť či Praha. Budeme tiež musieť turistov naučiť, aby si nás neplietli so Slovinskom."

Celkom márne privážanie turistov k nám ale nie. T. Kastély sa za tie roky stretol s viacerými návštevníkmi, ktorí sa po prvej návšteve rozhodli výlet zopakovať, no so zameraním už len na Slovensko.

"V súčasnosti poskytujeme zahraničným turistom kombináciu: pešia turistika - kultúrne poznávanie, so zameraním na umenie. Je to špecifická forma cestovného ruchu, v žiadnom prípade nie masová. Klientmi sú zväčša Francúzi, sem tam sa objaví i nejaký Belgičan, Švajčiar, Holanďan. Cieľom zájazdov je prezentovať tieto krajiny v každom smere, aby si návštevníci vytvorili alebo poopravili obraz o štátoch bývalého východného bloku a na základe dobrej skúsenosti ich odporúčali svojim kolegom a známym."

Začiatok v Budapešti

Jeden zo zájazdov sa po prílete začína v Budapešti, ktorá je síce podobná Parížu, ale pre obyvateľov frankofónnych krajín predsa len iná. Vždy sa pritom pamätá nato, aby sa návštevníci nepohybovali len v meste alebo len v prírode. Musí to byť rozumná vyváženosť, najmä pokiaľ ide o Bukovianske pohorie. "V katalógu máme náročnosť turistických túr vyznačenú ´topánočkami,´ /jedna topánočka to je 4 až 5 hodín šliapania/. Päť topánočiek je priradených napríklad k pohoriu Nepál, pre Maďarsko je jedna, krajina južných susedov veľkými kopcami nevyniká."

Kresba spomínanej ´botinky´ je v katalógu zámerne, je to pomocník, aby turisti vedeli vopred zhodnotiť svoje sily a neboli z niektorého výletu nepríjemne prekvapení. /A tiež, aby sprievodca nemusel dodatočne riešiť problémy vyplývajúce z fyzickej nepripravenosti/

"Na spomínané zájazdy chodievajú hlavne predstaviteľky nežného pohlavia, dámy vo veku okolo 50 rokov a viac. Aj keď sú zväčša v dobrej kondícii, nájdu sa aj výnimky... Najčastejšie sú to vydaté ženy, ktoré si to doma podelia tak, že manžel ide na jeden typ, väčšinou neorganizovanej dovolenky, kým ony sa vyberú na zájazd s plnou penziou a zabezpečením všetkých sprievodných služieb."

Gorali sú atrakciou, aj obchodníkmi

"Viackrát sa už stalo, že keď sa z Budapešti dostaneme s turistami do Krakova, pochvaľnejšie sa vyjadrujú o tomto poľskom meste ako o maďarskej metropole. Neviem prečo, ale niektorí Budapešť prirovnávajú k Disneylandu..." Podľa T. Kastélyho zahraničný turista požaduje za peniaze, ktoré za zájazd zaplatil, stopercetné služby. Ak niečo zahapruje, neodpustí si poznámku. "Nie ako my, že v cudzine, len, aby nás pobyt vyšiel čo najlacnejšie, pretrpíme to, aj ono. Francúzi i Belgičania si svoje peniaze vážia a očakávajú za ne adekvátnu protihodnotu. Neboja sa preto ani kritizovať."

V Poľsku je pre francúzskych turistov pripravený hlavne pohyb v horách. Patrí k nemu aj hodinové prevezenie sa konským povozom. Výlet je to pekný, no niekedy povozenie znepríjemnia goralskí pohoniči, ktorí, ak nie je povoz plne obsadený /chýbať môže hoci jediný človek/, budú čakať a čakať, nepohnú sa. Svoju tvrdohlavosť zdôvodňujú vetou: "Biznis je biznis...."

"Inak sú ale gorali za každú zábavu, a keď to roztočia, či už na pltiach alebo večer pri muzike, je s nimi veselo. Dokonca aj mňa, čo sa považujem za tanečné drievko, donútia preberať nohami. Aj ma pritom zvečnili," rozosmial sa T. Kastély.

A sme na Slovensku

Našu krajinu spomíname s T. Kastélym zámerne ako poslednú, i keď v rámci organizovania zájazdov je Slovensko uprostred, po odchode z Maďarska. Pri presúvaní prechádzajú aj cez Košice, hoci to je viacmenej len vyhliadková jazda autobusom spojená s nákupom a ´osobným folklórom´ sprievodcu.

"Na chvíľku sa totiž zastavím doma, na Sídlisku nad jazerom, kde ma už pred blokom čakajú rodičia. Podám im batoh so špinavými vecami, vezmem si čisté a ... Mamka Francúzom často dopredu napečie dobrý černicový koláč a medzitým, čo maškrtia, zvedavo si obzerajú vežiaky, niektorí si ma pred ´králikárňou´ i odfotografujú a potom im ešte dosť dlho vysvetľujem, že bloky sú u nás úplne normálnym spôsobom bývania strednej, aj bohatšej vrstvy. Vo Francúzsku v podobných barákoch bývajú totiž zväčša tí najchudobnejší..."

Po rodinnom ´stretnutí´ sa ide do niektorého obchodného domu, kde sa nakúpia suroviny na piknik. Návšteva hypermarketu má aj ďalší zmysel - turisti si môžu porovnať ceny u nich a u nás, a tiež sa presvedčiť, že nie nadarmo sa hovorí o globalizácii, istý košický hypermarket im ponúka taký istý chlieb, aký konzumujú doma. "Po podobnom nákupe zväčša celkom padnú obavy niečo si tu kúpiť, a často menia názor aj v ďalších oblastiach..."

Z Košíc sa T. Kastély s výpravou presúva smerom na Rožňavu, s medzizastávkou v Zádieli, kde majú spomínaný piknik. Nevyhnú sa ani rómskemu koloritu, ktorý je po ceste. "Väčšinou dom obývaný Rómami vnímajú tak, že dobre, to máme aj u nás. Toto leto ma ale jeden turista zaskočil otázkou, odkiaľ k nám ´slovenskí´ Rómovia prišli. Priznávam, nevedel som odpoveď. Zrejme sú to už naši, čo sa tu narodili a keďže je im dobre, rodiny sa rýchlo rozrastajú."

Pobyt na Slovensku pokračuje pešou túrou v severnej časti Slovenského raja a končí v Spišskej Sobote, kde sa spí. Pôvodne bolo ubytovanie zabezpečené v Levoči, ale toto historické mestečko T. Kastélyho sklamalo, za vysoké ceny ponúkalo slabé služby.

Vo všeobecnosti je Slovensko pre Francúzov i Belgičanov finančne prijateľné, pretože sme lacnejší ako susedné Maďarsko a Poľsko. I naša strava im celkom chutí. "S nejakou extra špecialitou nevieme ale vyrukovať. Dosť sa totiž naša kuchyňa prelína s maďarskou. Keď sme im ponúkli klasické slovenské bryndzové halušky, väčšina turistov z frankofónnych krajín sa tvárila, že práve teraz nemajú hlad... Sladké, trebárs buchty na pare, na obed nezvyknú jesť, a jedlá ako sú slivkové ´gomboce´ len v máloktorej klasickej reštaurácii pripravujú," naznačil jednu z medzier v slovenskom turistickom ruchu T. Kastély.

Tou druhou, tiež vážnou, sú poslabšie alebo nie celkom vhodné vedomosti turistických sprievodcov o slovenských pamiatkach. Majú síce niečo naučené, ale keď sa návštevník opýta čosi naviac, sú vedľa. "Často sú totiž sprievodcami študenti, ktorí si za takmer almužnu v letnom období privyrábajú... a to sa odráža na kvalite poskytovaných služieb. Cudzinci, ktorí k nám prichádzajú na návštevu, majú zväčša už vopred o Slovensku dosť toho preštudovaného. V základných informáciach sú teda ostrieľaní a pri výklade čakajú čosi nové, čo nenájdu bežne na internete..."

T. Kastélymu sa stalo i to, že ak náhodou prišli niekam s výpravou pár minút pred skončením prevádzkového alebo prehliadkového času, doslova musel strčiť nohu do dverí, aby ich neposlali preč. "Ešte sme sa nenaučili vážiť si návštevníkov a vyjsť im maximálne v ústrety. Najviac cítiť rozdiel medzi väčšími zariadeniami a súkromnými penziónmi. V tých druhých, ktoré sú často rodinného typu, sú schopní zohnať aj gramofón a platňu s pesničkami Edit Piaf. V hoteloch a reštauráciach sú zväčša len zamestnanci, a keďže sú len zamestnaní..."

Francúzski klienti už viackrát povedali, že sa im Slovensko páči, chcú sa vrátiť, prejsť ho a aj domov by si radi odniesli pamiatku. "Zatiaľ som ale neobjavil jedinú propagačnú publikáciu, ktorá by bola vo francúzštine. Nie je to naša ďalšia veľká škoda?"

T. Kastély by chcel v blízkej budúcnosti rozšíriť ponuku pre obyvateľov frankofónnych krajín viac na východné Slovensko. Potom sa podstatne väčší priestor ujde návšteve Košíc. "Slovensko, aj naše mesto, majú západnému svetu čo ponúknuť. Prírodu, históriu, pamiatky. Čaká nás ale dlhá maratónska trať, aby sme po každej stránke uspeli. Inak budeme aj ďalšie roky len lamentovať nad tým, že ak turisti aj prídu, zdržia sa tu deň, dva a idú preč. Tam, kde im za ich peniaze dajú dosť muziky...," dal Mgr. Tomáš Kastély bodku za svojimi skúsenosťami z prekladania, sprievodcovania i kontaktov so správaním sa turistov zo západného sveta.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: "Lolo" priletel z neznáma

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári