POZNÁMKA - Pamätám si iba na maličkosti, ale nemenila by som

Keď prišla "nežná", nemala som ani sedemnásť. Nemôžem povedať, že by som patrila k nejakým veľkým pamätníkom socializmu, ale sú veci, na ktoré si

spomínam veľmi živo. Napríklad, že väčšina môjho oblečenia bola červená, modrá, alebo biela. O oranžovej či fialovej som ani nechyrovala a čiernu nosili iba starí. Tiež na to, že existovali asi tak dva druhy chladničiek či nábytku do detských izieb a že každá tretia spolužiačka mala rovnaký kovral v kuchyni ako my, pretože veľký výber kobercov v tom čase veru nebol. Pamätám sa, že vôňa mandarínok sa mi spájala iba s Mikulášom a Vianocami. Pred sviatkami sa stálo v obchode minimálne hodinu v rade a čo bolo hrošie, museli ste prejsť aj dva-tri obchody, kým ste kúpili, čo vám bolo treba. V jedných potravinách totiž nemali majonézu na šalát, zatiaľčo v druhých chýbal sterilizovaný hrášok. Nedostatok čohosi bol vôbec úžasným fenoménom - raz nebol cukor, raz Deko na nakladačky, inokedy sa ťažko zháňal toaletný papier. Tiež nezabudnem, ako často som musela chodiť k susede požičiavať deci oleja či dve vajíčka, pretože obchody zatvárali vo všedný deň o šiestej večer. V sobotu na pravé poludnie, ale po ôsmej ráno ste už veru chlieb zohnali len zázrakom. Aj predavačky boli veľká kapitola, zásadne neochotné a večne nabrúsené. Najneokrôchanejšie boli tie v zelovoci, kde ste si nemohli sami nabrať paradajky, tak ako dnes. Nabrali vám ich ony a určite nedopatrením sa tam vždy primotala nejaká nahnilá... Ešte si spomínam na to, že všade mali registračné pokladnice, o čosi väčšie ako dnes, ale nikdy mi v žiadnom obchode nedali bloček, kým som si ho sama nevypýtala. Ale s čím sa mi "socik" spája azda najviac, to je mlieko. Pasterizované kravské mlieko za dve koruny, balené bolo v igelitových vrecúškach a nahádzané ledabolo v prepravkách. Veľa "sáčkov" tieklo a vždy bol aj nejaký celkom prasknutý. Kupovanie mlieka bolo preto nezabudnuteľným obradom. V kope vrecúšok som vždy hľadala také, čo netečie, aby som cestou domov nezanechávala za sebou stopu z kvapôčiek vytekajúcich zo "sieťovky". Na ten zápach rozliateho mlieka nikdy nezabudnem, asi preto mlieko dodnes z duše neznášam... Nuž, na "sociku" bolo oveľa-oveľa viac ďaleko horších vecí, ale ja si spomínam iba na tieto maličkosti. Aj tie mi však stačia na to, aby som nikdy nemenila.