Košice - S veľkým zármutkom prijala kultúrna obec správu o smrti maliarskej osobnosti Vojtecha Seligu.
Navždy nám ostane, žiaľ, už iba v spomienkach jeho šibalský úsmev, ktorý nás vždy vyprevádzal po každej návšteve jeho bytu - ateliéru. V posledných rokoch toho veľa nenahovoril, pár slovami dokázal však vyjadriť veľa. "Vojto ešte stále maľuje, je vitálny človek", povedal nám na oslave jeho deväťdesiatky, ktorú zorganizovala Východoslovenská galéria v lete roku 2003, Rudolf Schuster.
Jeho veľkým priateľom bol aj pedagóg Školy užitkového výtvarníctva, fotograf Zdeněk Smieško. "Seliga vnášal do školy akýsi iný režim. Študenti ho kvôli tomu milovali. Výtvarníkov totiž neformuje len to, čo ich človek naučí, ale aj spôsob, akým im to podá. A on im ponúkal atraktívne možnosti, plenéry, výlety, bol to taký kamarátsky pedagóg. Nechal študentov, aby tvorili sami. A bol veľký gentleman, vždy pekne oblečený, nosil v škole biely plášť. A nikdy nezabudol obdarovať kolegyne kvetinou, keď mali sviatok. On mi vlastne ukázal naživo, že východ Slovenska je krásny. Chodili sme spolu von. Ja som fotografoval prírodu a on ju maľoval. A nielen ja, ale mnohí výtvarníci o ňom hovoria ako o druhom otcovi. Či už Julo Hegyessi, alebo Arpád Račko," spomínal si Zdeněk Smieško na oslave Seligovej deväťdesiatky v historickej sále východoslovenskej galérie. Bola vtedy plná hostí, ktorí prišli vyjadriť svoj obdiv tomuto nádhernému človeku...
Vojtech Seliga sa veľkou mierou zaslúžil o vznik Strednej umelecko-priemyselnej školy v Košiciach, kde učil do roku 1982. Mnohí jeho niekdajší žiaci dnes kráčajú v jeho šľapajach.
Narodil sa 24. júna v roku 1913 v dedinke Vyšné Opátske neďaleko Košíc. Vyštudoval gymnázium a neskôr učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Jeho pedagogické začiatky sú spojené s Vranovom nad Topľou. Učil na viacerých školách v Košiciach kreslenie, ale aj deskriptívnu geometriu. Aj na Stavebnej priemyslovke, kde bol jeho žiakom napríklad aj bývalý prezident Rudolf Schuster.
Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1940 vo Vranove nad Topľou. Spočiatku, v štyridsiatych - päťdesiatych rokoch vytváral najmä akvarely. Robil štúdie krajiny, tatranské motívy. V šesťdesiatych rokoch sa krajinárska tvorba stala jeho doménou. Snažil sa však zachytiť farebné nálady, vzťah svetla a farby, abstrahujúc a vyjadrujúc sa veľkými farebnými až geometrizujúcimi plochami. Maľoval do poslednej chvíle. "Vždy po pohrebe niektorého maliara - kamaráta, napríklad Colinássyho, alebo Majkuta, Seliga namaľoval obraz na jeho pamiatku. Mal ich doma v ateliéri. Nikomu ich nedával. Chcela by som vedieť, kto teraz namaľuje obraz na jeho pamiatku," zamýšľa sa kurátorka Mária Kostičová, ktorú správa o smrti maliara zaskočila.
"Zaujímavé je, že keď mal výstavu pri príležitosti jubilea, namaľoval úplne nové krajinky. Na jednom plátne bol zlatý dážď, ten obraz bol nádherný a oprimistický. Hoci už nechodil veľa von, mal stále v očiach tú krajinu," dodala.
"Bol posledný žijúci výtvarník silnej predvojnovej generácie maliarov. Vždy som sa chcel od neho niečo dozvedieť. Sedávali sme u neho v byte, ukazoval mi rodinné fotografie. Viacerí autori hovoria o tom, že práve Seliga im otvoril oči. Príznačná Seligova žltá farba, jeho komentáre. A hoci učil deskritpívu, nikdy nebol popisným maliarom, ani to neučil svojich žiakov. Jeho tvorivá línia v 60. rokoch bola najsilnejším obdobím. Dospel k vyabstrahovanej tvorbe, čo nebolo na tie časy bolo naozaj celkom bežné. To sú veci, ktoré mám vyslovene v jeho tvorbe rád. Ako aj to, že prezentujeme jeho diela v našich zbierkach a je zastúpený aj v Slovenskej národnej galérii. Vedľa mien z okruhu ako je Eckerdt, Patočka, Máthé, Bartusz... A keď som mu to povedal, tak sa len usmieval a mám taký pocit, že to zvláštne komentoval očami. Akoby hovoril: Či to bolo treba? Ale bol v podstate rád. Možno ho to potešilo, ale mám pocit, že bol aj prekvapený," spomína si na Vojtecha Seligu riaditeľ Východoslovenskej galérie Peter Markovič.
Posledná rozlúčka s maliarom bude v utorok o 11. hodine v krematóriu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
