nevyhli ani téme financií pri pomoci párom, ktoré prirodzeným spôsobom nedokážu dať život novému životu. V štatistickom vyjadrení je na svete asi 10-20 % párov, čo je približne 80 miliónov dvojíc, ktoré trápi neplodnosť. Podobný pomer je aj u nás, pretože z 10 párov sa jeden až dva darmo pokúšajú splodiť potomka. Buď z viny ženy alebo muža sa to jednoducho nedá. Vtedy môže pomôcť veda v podobe asistovanej reprodukcie, teda umelého oplodnenia.
Lenže, aj tu sú určité obmedzenia. Samotný postup, aby sa narodilo ´dieťa zo skúmavky,´ /aj tak sa im občas hovorí/, hradia síce zdravotné poisťovne. Ale niektoré len tri pokusy, a všetky poisťovne iba u žien do veku 38 rokov. Ak je žena staršia, pár si musí oplodnenie platiť z vlastného, čo pri najmodernejšom liečebnom postupe nie je vôbec lacná záležitosť, lebo jeden cyklus stojí 80-100 tisíc Sk. Nikde pritom nie je istota, že to na prvýkrát vyjde, cyklus sa preto musí niekedy zopakovať po druhý či tretíkrát. Možno i preto je dosť podstatné to, aby sa pár nespoliehal na to, že snáď im to raz vyjde aj bez pomoci lekárov a po roku márnych pokusov by mali vyhľadať odborníkov.
Najčastejšími spôsobmi sú umelá inseminácia, ktorá sa deje priamo v tele ženy alebo tzv. in-vitro fertilizácia /IVF/, čo je metóda mimotelového oplodnenia. V oboch prípadoch predchádza zákroku podávanie liekov. Ich cena sa pohybuje od 10 do 30-tisíc Sk a zdravotné poisťovne ich nepreplácajú. V plnej výške ich musia uhradiť páry, ktoré sa pre asistovanú reprodukciu rozhodli. Pre mnohé to určite nie je situácia, že len otvoria peňaženku a cenu zaplatia. Najmä, ak ide o opakované cykly, a tých 30-tisíc za lieky musia zaplatiť viackrát.
Uvidí sa, čo prinesú súčasné zákony ministra R. Zajaca, i keď momentálne sa celý schvaľovací kolotoč asi zopakuje, pretože prezident ich nepodpísal. Otázne teda je, či sa v tejto oblasti niečo zmení. Najmä, či bude nová kategorizácia liekov iná ako tá, ktorá platí od minulého roku a ktorá voči bezdetným párom vôbec nie je ohľaduplná. Ako by k deprimujúcim momentom nestačilo už to, že dvojica nemôže mať vlastné bábä. Hlavne ženy to veľmi emotívne prežívajú, lebo okolie a neraz i vlastná rodina, dokážu byť voči nim kruté. Tieto stavy najlepšie chápu ženy, ktoré zažili, ako bolí pohľad do cudzieho kočiarika. Alebo ako pichajú nevrlé pohľady svokry, ktorá len tak ´hodí do pľacu´ vetu o jabloni v záhrade, ktorá nerodí, a treba ju vytnúť.
Naša legislatíva v tejto oblasti má ešte čo dobiehať. Na jednej strane lamentujeme, že národ starne a nových detí sa rodí málo a na druhej práve rodiny, ktoré chcú mať dieťa a dokážu mu vytvoriť takmer ideálne podmienky na život, nepodporuje. Pritom by to boli deti želané, obklopené láskou a s veľmi malou pravdepodobnosť, že by skončili medzi päťtisíckou detí žijúcich v detských domovoch alebo v rozpadajúcich sa chatrčiach.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
