Operný spevák Martin Malachovský tvorí s manželkou Ivetou, známou televíznou moderátorkou, ideálny pár

"Buď nás majú veľmi radi, alebo nás neznášajú" Operný spevák Martin Malachovský síce v mladosti inklinoval k medicíne, nakoniec sa však vybral v

"Buď nás majú veľmi radi, alebo nás neznášajú"

Operný spevák Martin Malachovský síce v mladosti inklinoval k medicíne, nakoniec sa však vybral v stopách otca Ondreja. Dnes je členom opery Slovenského národného divadla a stálym hosťom Opery Národného divadla v Prahe. Práve v týchto dňoch je na turné v Japonsku, pred niekoľkými týždňami si však zaspieval si i s orchestrom košickej Štátnej filharmónie. Pred jednou zo skúšok v Dome umenia si našiel čas na rozhovor s nami.

Štúdiu operného spevu sa začal systematicky venovať až po ukončení gymnázia v roku 1986, kedy sa stal poslucháčom Katedry operného a koncertného spevu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V tom období bol sólistom Filharmonického chlapčenského zboru, s ktorým absolvoval rad koncertných vystúpení doma i v zahraničí. Absolovoval interpretačné kurzy v talianskej Perugii, vo Viedni, v Paríži. Za postavu Leporella v Mozartovom Donovi Giovannim získal v roku 2001 cenu SLF za najlepšie stvárnenú opernú postavu sezóny.

Do Košíc prišiel odspievať spolu s kolegyňou Klaudiou Dernerovou známe operné árie. "Ja mám radšej operu ako celok so všetkým, čo k tomu patrí - kostýmy, scéna, orchester, dobrí speváci. Určite je však pravda, že operné koncerty spopularizovali operu. Veď Pavarotti, Domingo a Carreras dokázali vďaka áriám pritiahnuť davy ľudí na štadióny..."

Mnohí z vás by sa možno na operu do divadla nevybrali, ale radi si vypočejete ´hitovky´ klasickej hudby v podaní dobrých spevákov. "Sú to árie, skladby, povedal by som bonbóniky, ktorých je v opere len niekoľko, ale operný koncert ich môže byť plný. Ja som rád, keď si každý nájde to svoje a osobne sa veľmi snažím tiež popularizovať operu najmä medzi mladými ľuďmi."

M. Malachovský si vyskúšal spievať aj na veľkých scénach v zahraničí. "Naša profesia je o adrenalíne. V Japonsku som spieval pred piatimi tisíckami divákov. Chystám sa však na výkon pred tisíckami alebo len pred stovkou ľudí rovnako. Vždy musím podať stopercentný výkon bez ohľadu na to, koľko ľudí sa na mňa díva a koľko ma počúva. Ale je pravda, že keď vchádzam na javisko, kde predo mnou spievali najväčšie operné hviezdy, je to pre mňa zvláštny pocit a cítim veľký záväzok. Keď som videl v Paríži Othela s P. Domingom, plakal som na konci. Vtedy som si povedal, že ak sa urobí opera dokonale, neexistuje nič lepšie pre ľudí, ktorí majú cit."

Chcel byť lekárom

Snom každého operného speváka je stáť na javisku Metropolitnej opery v New Yorku, vo Viedenskej opere alebo v La Scale. Dnes sú tieto javiská snom M. Malachovského, aj keď pred časom sníval o medicíne.

"Od malička ma fascinovalo ľudské telo. V hudbe a medicíne som však našiel určité paralely. Lekár musí tak isto ako ja každý deň znovu a znovu dokázovať, že je dobrý v tom, čo robí, celoživotne sa musí vzdelávať. Fascinuje ma svet medicíny, to, že existuje niekto, kto vám môže pomôcť, keď ste už úplne zúfalý. Muzika je podobná. Ak je niekto otrávený, unavený, nešťastný, pustí si hudbu, ktorú má rád a je mu lepšie." Lekári liečia telo, hudba má v sebe silu, energiu a náboj na to, aby liečila dušu... "Myslím, že ak sa hudba správne použije, dokáže veľké veci..."

Skúsenosti so spevom zbieral M. Malachovský aj v kolíske opery - v Taliansku. Pobudol tam síce iba mesiac, no aj za ten krátky čas zistil, že táto prímorská krajina operou doslova žije aj bez toho, aby si to Taliani uvedomovali. "Idete po trhu a človek, ktorý predáva krásne zrelé rajčiny, si spieva áriu La Donna Mobile z opery Rigoletto. Pre nich to nie sú operné skladby, ale piesne, ktoré zľudoveli. Tak ako si my spievame ľudovky, oni si vyspevujú klasiku. Poznajú text, príjemnú melódiu a Verdi a Puccini sú v Taliansku veľmi populárni."

V každej opere nájdete osudovú, silnú lásku. M. Malachovský je profesionál, ktorý neraz vyznáva na javisku lásku žene, ktorú takmer nepozná. "Vyrovnal som sa už s tým, tých partneriek som vystriedal toľko... V Prahe spievam Figarovu svadbu, ktorú som skúšal s troma speváčkami. Naposledy som však mal spievať predstavenie s novou kolegyňou, ktorú som po prvý krát videl päť minút pred tým, než sme vyšli spolu na javisko. Nebola ani nijak nádherná a ja som sa musel tváriť, že je to moja najbližšia priateľka a najväčšia láska. Som však už obrúsený a som presvedčený, že nik z divákov si ani len nevšimol, že my dvaja sa vôbec nepoznáme..."

Najdôležitejší je spev

V opere je najdôležitejšie, aby bol herec na javisku v prvom rade dobrým spevákom a ak si môže M. Malachovský vybrať medzi dobrou herečku, ktorej spev nie je stopercentný a skvelou speváčkou, ktorá je zlou herečkou, vyberie si herecké nemehlo...

"Ak spieva dobre, ostatní herci sa môžu posnažiť pomôcť v tej inscenácii kolegyni tak, aby celok vyznel dobre. V začiatkoch, keď som si ešte nemohol vyberať som nejednu operu pretrpel. Či už preto, že som mal slabého speváckeho partnera či partnerku na javisku, alebo som bol nútený naštudovať operu, ktorá sa mi už od začiatku nepáčila. Vedel som, že keď sa to nepáči mne, nebude sa to páčiť ani divákom."

Pre speváka je nemenej dôležitá aj psychická pohoda. "Ak ma niekto vytočí, hoci predavačka v obchode, ja sa musím pred predstavením skonsolidovať a stojí ma to veľa energie. Je ťažké rozdávať sa ľuďom, keď sa necítite dobre. Presne o tom je opera Komedianti, kde človek zažíva hroznú situáciu, keď ho podvedie manželka a on by sa najradšej kdesi schoval. Musí sa však nalíčiť a výjsť na javisko a zabávať ľudí..."

Na druhej strane sa musí herec a spevák cítiť dobre i fyzicky, veď hlasivky sú len svalom, ktorý musí byť v poriadku a poslúchať. M. Malachovského živí jeho hlas a preto sa snaží držať ho v čo najlepšej kondícii. "Určitá hygiena hlasu tu musí byť. Snažím sa veľa spať, keď ma čaká predstavenie, je nemysliteľné, aby som ponocoval. Netreba to s ničím preháňať, hlasivky sú svaly, s ktorými netreba experimentovať."

Zaujímavé je, že zatiaľčo všade na svete si modelky dávajú poistiť nohy či prsia - teda to, čo ich živí - u nás je nemožné dať sa takto poistiť, a teda ani operní speváci si nemôžu poistiť hlasivky. "Viem, že na Slovensku takýto trh neexistuje. Zrejme sa poisťovne boja toho, že by prípadne museli vyplácať veľké sumy. Každý ich zákazník by však bol chodiacou reklamou..."

Chrániť si hlas je prirodzenou súčasťou života operného speváka. "Každý z nás musí byť disciplínovaný. Operný spev sa totiž nedá oklamať. Činoherec môže hrať aj zachrípnutý, my tak spievať nemôžeme, musíme dodržiavať správnu životosprávu."

Ako nám M. Malachovský prezradil, takmer všetci operní speváci sú veľmi poverčiví a pred vystúpením dodržiavajú určité rituály. "Od malička som sa vďaka otcovi pohyboval v tomto prostredí a vysmieval som sa zo všetkých ich postupov. Vedome som si povedal, že ja si v žiadnom prípade rituál nevybudujem. Myslím si, že to zväzuje ruky, ak náhodou na to zabudnete, máte pocit, že sa vám určite nebude dariť..."

Súčasťou života operného umelca je fakt, že minimálne na rok dopredu vie, kedy bude kde spievať a akú postavu. "Vyhovuje mi to, pretože sa môžem dôkladne pripraviť, rozvrhnúť si sily. Nechýba mi spontánnosť, veď sú chvíle, kedy si môžem povedať - mám chuť vypadnúť. Pol roka som študoval v Paríži, zbožňujem to mesto, manželka aj dcéra tiež a občas máme taký úlet, že sadneme do lietadla a ideme na štyri dni do Paríža..."

Dokonalý pár

O M. Malachovskom a jeho manželke - televíznej moderátorke Ivete - sa často hovorí ako o dokonalom páre. Nechýbajú na tých najvýznamnejších plesoch, boli sa spolu zabaviť i na bratislavskom koncerte kapely Jamiroquai. "Často sa stretávam s rozporuplnými názormi. Ľudia nás majú buď veľmi radi, alebo nás neznášajú. Myslím, že tí, ktorí nás nemajú radi, si myslia, že náš vzťah predstierame. Ja sa na tom zabávam. V našej branži nie je veľa vzťahov, ktoré fungujú a ja som rád, že práve ten náš sa nám vydaril. Som rád, že mám svoju Ivetku a želám si, aby nám to dlho vydržalo."

I. Malachovská pôsobí i cez prostredníctvom televíznej obrazovky ako veľmi hyperaktívna osôbka a tak sa zdá, že v prípade manželov Malachovských platí - protiklady sa priťahujú. "Ona je oheň, ja voda. Dopĺňame sa navzájom a sme skvelou kombináciou. Ja mám to, čo jej chýba a zase naopak. Mnoho vecí však máme spoločných, v tom si rozumieme. Často sa mi stáva, že presne viem, čo mi chce povedať. Tak dobre sa už poznáme."

Spolu vychovávajú dcéru Kristínku, ktorú však ani jeden z rodičov neťahal k svojej kariére. Nenútili ju byť speváčkou či moderátorku. "Chcela byť baletkou, ale to som je vyhovoril, lebo viem, aká je to náročná a nedocenená profesia. Vybudovala si vzťah k hudbe, chcela by byť muzikálovu speváčkou. Ale zatiaľ má desať rokov, uvidíme, čo z nej nakoniec bude. Je však pravda, že ju to ťahá k umeniu a matematička či fyzička z nej asi určite nebude."

Občas M. Malachovskému jeho dve baby - ako manželku a dcéru nazýva - veľmi chýbajú. "Obe chápu, že moja práca je aj o hosťovaní, zájazdoch, koncertoch mimo domova a musím za ňou chodiť po svete. Niekedy sa mi od nich veľmi ťažko odchádza..."

Dátum narodenia: 23. január 1968

Znamenie: Vodnár

Ukončené štúdium: Vysoká škola múzických umení

Hlasová skupina: bas

Rodinný stav: manželka Iveta, dcéra Kristínka

Relax: čítanie žitotopisných kníh, rodina, hudba

Najznámejšie operné postavy v repertoári M. Malachovského

Figaro vo Figarovej svadbe do W. A. Mozarta

Leporello v Don Giovanim od W. A. Mozarta

Don Alfonso v Lucrezii Borgia od G. Donizettiho

Don Basilio v Barbierovi zo Sevily od G. Rossiniho

Il Re v Aide od G. Verdiho