sprostredkovanie zamestnania, ten sa načaká. Keď prídete o prácu, vašou povinnosťou je zaevidovať sa a potom chodiť ako na hodiny klavíru s presnosťou švajčiarskych hodiniek. Tam majú svoj systém a vy sa musíte prispôsobiť. Veď nemáte čo robiť, ste predsa nezamestnaní. Vašou jedinou prácou je hľadať si zamestnanie, zháňať pečiatky od tých, ktorí o vás nemajú záujem a na úrad priniesť potvrdenie. Tam sa vás opýtajú, čo je nové, zapíšu si vašu návštevu a dovidenia o dva týždne.
Všetci uchádzači o prácu sú pekne zoradení v evidencii podľa začiatočných písmen priezviska a majú svojho patróna. Vedia, ku ktorým dverám sa majú postaviť a čakať. Občas im zamiešajú abecedu, aby to nemali také fádne. Zrejme podľa toho, aký nával je na ktorého pracovníka úradu. Na nového si však veľmi ťažko čakatelia zvykajú. Zvlášť vtedy, keď nemá ani páru o tom, prečo vlastne za počítačom sedí a čo vlastne nezamestnaní od neho chcú. A keď nemá ani snahu zrýchliť pracovné tempo, je to hotová katastrofa.
V pobočke na Popradskej ulici o tom vedia svoje. Čakanie v dlhom a nie práve v príjemne voňajúcom rade na úzkej chodbe na štrnástku je nekonečné. Argumenty som nový, ja za to nemôžem, sťažujte sa u vedúceho, nikoho nepresvedčia. Možno by ho niektorý z nezamestnaných veľmi rád vymenil. Dovtedy by mohol úradník absolvovať rekvalifikačný počítačový kurz, preštudovať si predpisy a postaviť sa zopárkrát do radu zúfalcov. Potom by vedel, čo obnáša byť na tej druhej strane, kde nie vždy stoja ľudia vlastným pričinením. Radiť im, že aj tak nemajú iné na práci ako čakať, je viac než drzosť. Úrad práce bol zriadený preto, že nie každý má šťastie byť zamestnaný i keď je možno schopnejší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
