Davidom, ktorý následne na to v Košiciach odohral svoj úspešný koncert.
Čo vám ešte k pohode nesmie chýbať?
"Naučil som sa na cigary a som veľký vinár, to je pravda. A keď si chcem dožičiť, utekám k moru za teplom. Zrelaxujem pri klasickej či jazzovej hudbe, alebo si zahrám tenis. A som tiež DVD-čkový fajnšmeker."
Posledne ste sa v Košiciach ukázali pred dvomi rokmi, čo sa odvtedy vo vašom živote zmenilo?
"Celkom určite som sa posunul umelecky, pretože presne pred dvomi rokmi sme uviedli na scénu muzikál Kleopatra. To ma posunulo do úplne nových umeleckých vôd, ako som sa pohyboval predtým. Je to úplne iná práca ako cestovať po koncertoch a spievať pesničky, ktoré ľudia poznajú. Tentoraz som išel s kožou na trh. A pokúšam sa o to opäť svojím novým muzikálovým počinom Traja mušketieri, ktorý odpremiérujeme 18. novembra v pražskom divadle Broadway. Dúfam, že keď budeme dostatočne prosiť toho tam hore, tak sa nám to podarí."
Sú to také isté nervy ako pri uvedení vašej prvotiny?
"Priznám sa, že ja pri týchto záležitostiach nikdy nemám nervy. Aj keď je v tom spústa času, peňazí, energie a ľudí, ponechávam to všetko osudu, lebo viem, že veci sa aj tak vyvinú tak, ako majú. Urobil som maximum pre to, aby sa to ľuďom páčilo a nepodceňoval ich pri tom. Zvyšok je už v iných sférach."
Môžu sa na "Mušketierov" tešiť i slovenskí diváci?
"Turné na Slovensku zatiaľ nechystáme, ale určite prídu na Novú scénu tak do dvoch rokov, keďže ide o česko-slovenský projekt, ktorý realizujeme v spolupráci s Forzou. Preto si aj rolu D'Artagnana zahral Paľo Habera, objaví sa tam i Zuzka Norisová a mnoho ďalších slovenských interpretov."
Prostredníctvom vašich skladieb sa ľudia prenášajú do svojich súkromných diskopríbehov. Do ktorého obdobia svojho života by ste sa najradšej preniesli na chvíľu vy?
"Určite veľmi rád spomínam na 'Krokovskú éru', pretože to boli časy, keď som v hudbe začínal ako úplne mladý chalan. Keď som nastúpil v šestnástich do Krokov, spievala tam Jana Kratochvílová a ja som ju sprevádzal na klavíri. U mňa bolo odjakživa jasné, že sa budem živiť hudbou. Vedel som to možno už v ôsmich, iná cesta proste nebola. Koniec-koncov, pochádzal som z umeleckej rodiny, kde to bolo na dennom poriadku. Potrebujem kreatívnu robotu, nedokázal by som sedieť za stolom niekde v kancelárii. Takže 'Krokovská éra' je niečo, čo ma bude stále hriať na srdci. Bolo to nádherných desať rokov práce. Hoci občas to bolo náročné. Miestami som i skolaboval. To som mal len 26 a týždeň som si musel poležať v nemocnoci, taký som bol prepracovaný. Hrávali sme po dva koncerty denne a pomedzi to som stíhal od rána nahrávať v štúdiu platne i pre iných interpretov. Mal som na starosti celú tú krokovskú 'stajňu' ako boli Iveta Bartošová, Sagvan Tofi, Pavel Horňák, či Michal Penk. Dnes som už múdrejší, zdravie si chránim a už sa toľko neponáhľam, hoci niekedy sú momenty, keď sa tomu nevyhnete. Preto by som svoje momentálne životné obdobie charakterizoval príznačne svojou skladbou Nonstop."
Ozaj, čo hovoríte na návrat Michala Penka na scénu?
"Vzali sme ho i do Mušketierov, kde hrá Aramisa. Je to určite osobnosť, ktorá ešte má čo povedať a podľa mňa má pred sebou ešte zaujímavý umelecký život. To, čo sa mu stalo cez pauzu, sa stáva komukoľvek. Život je o dobrých a zlých obdobiach a ja som rád, že Michal práve prežíva to dobré."
Vaša zaručená inšpirácia?
"Asi pokoj, tma, ticho, noc. Pretože väčšinu svojich vecí robím cez noc, keď ma nič nevyrušuje. Inšpirácia buď príde, alebo nepríde. Múzy nemôžete privolať na objednávku, ony väčšinou prídu v nečakanej chvíli, napríklad, keď idem v aute. Preto so sebou všade nosím diktafón, a keď mi niečo napadne, okamžite si všetky nápady naspievam."
Oslovujete rovnako staršiu ako súčasnú mladú generáciu. Čím si to vysvetľujete?
"Ja neviem, myslím, že výraznou mierou sa pod tento fakt podpisujú texty. Vždy opakujem, že každý chce žit Non stop, prežiť si svoj Diskopríbeh, Lásku z pasáže a nájsť si svojich Pár přátel. To je moje motto. Samozrejme, melodická, optimistická hudba ľudí okamžite otvorí, zabaví, dovolí im prísť na iné myšlienky. A v súčasnom chaose angloamerickej muziky, ktorá sa na nás rúti z každej strany, pre nás čeština či slovenčina zostáva stále domácim, najbližším a najzrozumiteľnejším jazykom."
Skúšali ste už spievať po slovensky?
"No hej. 'Náčo pojdém domóv, kéď nemám nikohó'. Ovládam niektoré slovenské pesničky. Slovenčina je dobrý, spevný jazyk. Ďaleko mäkší než čeština, omnoho viac vhodnejšia na muziku. Aj preto je slovenská hudba veľmi obľúbená u nás v Čechách, kde sa dobre darí skladbám od Elánu, Teamu či No Name."
Plány?
"Budúci rok si už chcem dať tvorivú pauzu, neplánujem výrobu žiadneho nového muzikálu ani inej veľkej produkčnej záležitosti. Verím, že sa tak vytvorí priestor na dlhšiu koncertnú šnúru po Čechách i Slovensku, keďže tento koncert v Košiciach je zatiaľ mojim jediným za posledné obdobie tu. Ale hlavne by som rád konečne trochu poľavil. Prial by som si, aby to dokázali všetci ľudia. Dnes žiaľ každý myslí len na zarábanie peňazí a zabúda žiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
