Pred stúpajúcou vodou musel vyliezť na strom

Plecka: Ženám sa na dne krátera ježili pred búrkou vlasy

Košičan Ján Máriássy mal to šťastie, že počas jedného pobytu za veľkou mlákou navštívil dva štáty USA - Arizonu a Floridu. Krajiny úplne rozdielne, lebo kým Florida mu pripomínala plytký močiar rozprestierajúci sa medzi Atlantickým oceánom a Mexickým zálivom, Arizona je vysušená púšťna krajina, ktorá je zelená len vďaka tomu, že sa zavlažuje. Dnes si zaspomínal práve na ňu.

"Hoci som bol v Arizone v januári a tento štát je skutočne jedna obrovská púšť, mal som šťastie a videl som kvitnúce kaktusy aj bujnú zeleň," rozhovoril sa J. Máriássy, ktorý bol touto presušenou krajinou plnou kontrastov unesený. Napríklad, kým dole ho v januári sužovali cez deň 25- aj viac stupňové teploty, keď vyšiel o 2-tisíc metrov vyššie, na skaly, bolo tam chladno, fúkal vietor a vďaka snehu si mohol robiť snehuliaka. "Cítil som sa skoro ako na našom Lomnickom štíte, len s rozdielom, že dole som nevidel kosodrevinu, ale v porastoch prevládali duby a agáty."

Phoenix

Hlavným mestom Arizony je Phoenix, v ktorom spolu s okrajovými časťami žijú asi dva milióny ľudí. Postavené bolo okolo roku 1800, má štvorcový tvar a keďže vyrástlo na púšti, musí sa zavlažovať. Voda sa privádza z obrovského vodného diela, ktoré vyrástlo na základe projektu Salt rever. Je to jedna veľká a štyri menšie priehrady. V nich sa, keď v krajine prší, zachytáva voda, ktorá sa potom rôznymi priehlbinami, násypmi a kanálmi rozvádza ďalej. "Zaujímavé je, že tieto kanály boli postavené prakticky na tých istých miestach, kde ich mali kedysi pôvodní obyvatelia Arizony - Hoho kam - indiáni žijúci na miestach dnešného Phoenixu v období od rokov 500 nášho letopočtu a venujúci sa hlavne poľnohospodárstvu."

Zavlažovací systém hlavného mesta je podľa J. Máriássyho výborne premyslený, a tak sa voda od hlavného kanála dostane prakticky do každej záhrady, na každé územie. V zime, kedy tam viac prší, privádza sa jej menej ako v lete, v období sucha. "S vodou mám aj osobnú skúsenosť. I keď ma domáci upozornili, nech neidem von, lebo je čas zavlažovania, myslel som si, že to včas uvidím, veď bude striekať tak ako sme zvyknutí pri našich prúdniciach. Zrazu som však cítil, že stúpem po vode, ktorá začala zboku zaplavovať zem. Rýchlo som vyliezol na prvý strom, pretože som nevedel, do akej výšky bude voda stúpať a zaplavovať okolie. Našťastie sa zastavila pri približne v pol metri a rýchlo vsiakla, takže som si plavecké umenie nemusel overiť."

Hoci sú v hlavnom meste i studne, voda v nich stále klesá, stráca sa, svoju úlohu preto neplnia. Niekde sa kvôli tomu, že sa násilím z veľkých hĺbok voda vyťahovala na povrch, zem dokonca prepadáva. Preto sa radšej uplatňuje spomínaný systém pozemného zavlažovania, ktorý je zaujímavý aj pre iné krajiny a národnosti, pretože ho už boli ´odkukať´ odborníci z Egypta i Izraela.

Vo Phoenixe platí zvláštne pravidlo. Je to právo vody, čo znamená, že s kúpou pozemku získava nový majiteľ aj právo na podzemné zavlažovanie. Vďaka nemu v záhradách rastie zeleň i stromy so subtropickými plodmi. Do hlavného mesta sa pritom jedným systémom privádza voda na polievanie a druhým čistená pitná. Za mestom, kde už systém pozemných kanálov nepokračuje, ako keby uťal, začína púšť. Možno práve vďaka tomu zázraku, že z púšte vyrastá rozkvitnuté mesto dýchajúce živosťou a zeleňou, sa volá Phoenix, čiže bájny vták vstávajúci z popola...

Tucson

Druhým najväčším mestom Arizony je Tucson. Má asi milión obyvateľov a tiež je to mesto v púšti. Keďže tam prší len raz ročne, v meste nie sú žiadne rigoly a kanalizácia, ktoré by vodu odvádzali preč. "Samozrejme, že ja som túto metropolu navštívil vtedy, keď ten jedinýkrát v roku pršalo. Voda sa valila po uliciach, išla, kde ona chcela. Obyvateľom to nevadilo, spokojne sa vyzuli a chodili po nej boso."

Tucson je podľa J. Máriássyho študentské mesto, ale žije tam aj veľa príslušníkov kedysi známeho hnutia hippies - deti kvetov. Keď si odmyslíme negatíva - drogy a občas zvláštne tváre - v meste vládne veselá atmosféra. "Tam som po prvýkrát ochutnal aj veľmi zaujímavú polievku. Je to prakticky veľká žemľa alebo ešte skôr chlieb, ktorý je upečený, jeho vrch sa zreže, vnútro vydlabe a potom sa tam servíruje polievka. Konzumuje sa spolu s odrezaným chlebovým vrchnákom. Je to výborné, najmä tem chrumkavý chlieb nasiaknutý cesnakovo-mäsovou polievkou."

Arizona upútala J. Máriássyho aj tým, že tam doteraz žije veľa pôvodných obyvateľov - indiánov. Narátal okolo 10 rôznych kmeňov a príslušností. Sú tam Yumahovia, Apači, Hopiovia, Navajovia, Zuni, Maricopovia, Walapaiovia a ďalší. Len asi 15 percent pôdy Arizony je v súkromných rukách, ostatok sú buď národné parky, inak štátom kontrolované plochy alebo územia patriace práve indiánom. Kedysi dávno sa im nepobrali preto, lebo tam v púšti nebolo nič. Až teraz, s odstupom času sa ukazuje, že tieto územia majú iné hodnoty. Na viacerých miestach sa našlo uhlie, a keďže patrí indiánom, stávajú sa z nich boháči. Dokonca na severe, v Oklahome, sa z nich rodia olejoví magnáti.

V jednej z rezervácií, volá sa Sant Xavier del Bac - ktorú J. Máriássy tiež navštívil, pôsobili kedysi misionári, ktorí tam s pomocou indiánov okolo roku 1600 postavili kamenný kostol. Zvláštny je tým, že doteraz sú v ňom popri svätcoch aj indiánske totemy. Jeho súčasťou je tiež drevená socha sv. Františka ležiaceho v truhle, ktorá sa dá vybrať. Ľudia ju často hladia či dokonca sa s ňou ´mojkajú.´ Legenda hovorí, že ten, kto dokáže nadvihnúť sv. Františkovi hlavu, má čistú dušu, kto nie, jeho duša je čierna. A indiáni, ktorí na takéto veci veria, stoja v dlhých radoch, aby sa otestovali.

Pred kostolom sú postavené stoly, kde indiáni ponúkajú svoje výrobky, hlavne z kože, vyšívané, z rôznych kamienkov, hliny, ako i strieborné šperky, a tiež jedlá. Okrem iného indiánske placky plnené mäsom alebo fazuľou, ktoré si J. Máriássy neodpustil neochutnať.

I keď sme z kníh Karla Maya a filmov zvyknutí na to, že indiáni bývajú vo vigvamoch, arizonskí žijú zväčša v hoganoch. Sú to 5-stranné stavby, pozostávajúce v dolnej časti z dreva a v hornej z niečoho, či pripomína naše vaľky, čiže hlinu. Doteraz sú tiež obľúbené mužské potiarne inak aj sauny, čo sú kamenné stavby, kde je otvor zakrytý kožou a muži sa tam paria.

Najväčší kaktus

Zaujímavým zážitkom bola tiež návšteva observatórií, ktoré sú vybudované na kopci Mont Lemon, čo sú asi dve hodiny cesty od Phoenixu smerom na Tucson. Najvzácnejším je najväčší teleskop na svete slúžiaci na pozorovanie Slnka. "Arizona je pre takéto pozorovania viac ako ideálna, je tam málo miest, a teda aj málo svetelných a iných efektov, ktoré by narúšali sledovanie oblohy a skoro žiadna oblačnosť.

Osobne ma zaujal tiež Saguaro, čo je najväčší kaktus sveta. Okrem Arizony rastie len v Mexiku. Trvá až 50 rokov, kým na ňom vyraší prvý bočný výrastok, dovtedy rastie len rovno, do výšky. A žije až 200 rokov." Iný kaktus je zase známy tým, že keď k nemu prídete veľmi blízko, vystrelí pichliače. Je to spôsob jeho ochrany pred nepriateľom, aj spôsob rozmnožovania.

Za návštevu podľa J. Máriássyho určite stojí aj 300 metrov vysoká hora pri hlavnom meste, ktorá pripomína ementál. Celá je totiž dutinovito zvetralá, má rôzne otvory a vo vnútri chodby, po ktorých sa dá chodiť. Turisti sa po nej radi tmolia a pred ňou zase fotografujú.

Grand Canyon

Úplne najznámejšou atrakciou je však Grand Canyon /Veľký kaňon/. Sú to riekou Colorado v rôznofarebných skalách vyhlodané prekrásne rokliny a údolia. Hĺbka kaňonu je vyše kilometra a šírka aj viac kilometrov. "Kým sa v ňom ľudia naučili pohybovať a poučili sa, ako sa treba dostať zo zasneženej vrchnej časti po serpentínach až dolu, dosť ich aj zomrelo. Dnes je to už iné. Profesionálni indiánski sprievodcovia zvážajú svojich klientov k rieke na malých oslíkoch idúcich v celých karavánach. My sme sa tam presunuli autom. Tomu miestu sa hovorí Lees Ferry, naloďujú sa tam posádky, ktoré idú túto dravú rieku splavovať."

J. Máriássy síce do loďky nesadol, ale vodu si vyskúšal ako rybár. V priezračnej vode bolo úžasne veľa rýb - sivone, pstruhy potočné hlavne dúhové. Kým prišiel nato, ako použiť tú najsprávnejšiu techniku, aby aj čosi ulovil, trvalo mu to celé predpoludnie. "Potom som však v priebehu pol hodiny chytil postupne štyri duháky, za čo sa ostatní po mne so závisťou pozerali."

Keďže celé údolie je chránenou rezerváciou, nesmú sa používať na háčkoch protihroty, ryba sa totiž musí dať ľahko uvoľniť. "Zákon hovorí, že v jeden deň si môže rybár ponechať dva kusy rýb do jednej stopy alebo nad dve stopy. Ryby vo veľkosti od 30 do 60 cm sa nesmú vziať. Priateľ ulovil rybu okolo 70 cm a chcel ju zbaliť, že si ju dá vypreparovať. Ostatní rybári sa na neho ale tak pichľavo pozreli, že radšej si dal urobiť len pár fotiek a ryba išla späť do vody. "V Arizone totiž platí zásada: chyť a pusť! Lov rýb na konzumáciu je povolený len domorodým indiánom.

Do rozprávania J. Máriássyho občas pridal informácie aj priateľ a rodinný príbuzný Géza Kmetty, ktorý pochádza z Budapešti, ale žije vo Phoenixe v Arizone a práve bol v Košiciach na návšteve. Prišiel aj na stretnutie venované rozprávaniu o Arizone, lebo bol zvedavý ako zmýšľa návštevník o tomto neobyčajnom kúte krajiny. Preto mal aj spresňujúcich informácií a postrehov. Takže, aspoň jeden z nich. "Arizona sa napríklad stáva novým domovom vtákov - kalifornský kondor, ktorého rozpätie krídel je takmer tri metre. Hrozilo im vyhynutie. Vo Veľkom kaňone, kam niekoľko párov ochranári premiestnili, sa však uchytili a veľmi dobre sa im začína dariť."

V tejto púštnej krajine je tiež obrovský kráter. Vznikol po dopade meteoritu. Aký bol veľký, sa už nedá presne zistiť, pretože sa rozpadol. Hovorí sa však, že by sa k nemu nemali približovať ľudia, ktorí majú problémy so srdcom alebo s kardiostimulátorom. Zakázané je ku kráteru chodiť, keď je búrka, pretože je tam množstvo kovov a mohlo by dôjsť k nešťastiu. "Dokonca sa stalo aj to, že niektorým ženám sa v blízkosti kráteru pred búrkou úplne zježili vlasy. Ani kaderníčku a fén nepotrebovali," s vtipnou poznámkou uzavrel J. Máriássy rozprávanie o Arizone.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Dobré rady od pani Zity

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári