Keď jej púšťali hudbu, v spánku videla živé sny

Anička, Barborka a Dorotka sú po tieto dni určite najpopulárnejšie slovenské trojčatá. Ich mama Monika Lešková, ktorá mala po pôrode vážne zdravotné problémy a rozhodovalo sa buď - alebo, dnes chodí po vlastných a konečne si môže tri krásne detičky s veľkou láskou privinúť. Minulý týždeň sme kompletnú rodinku zastihli na prvom ´nákupe.´ Vybrali sa naň vďaka ľudskosti.

"Čítal som vo vašom denníku článok o tejto rodinke, aj o tom, čím všetkým za obdobie od narodenia dievčatiek prešli. Rozhodli sme sa, že im za Hypernovu, ktorá je v obchodnom centre Optima, aspoň trošku pomôžeme," povedal nám Jovan Blažek z tohto centra.

Práve vedenie Optimy oslovila totiž naša redakcia naznačiac, či by nemohlo mladej rodinke pomôcť. Slovo dalo slovo a minulý piatok, keďže riaditeľka Optimy Ing. Drahomíra Englišová je na materskej dovolenke, stretli sme sa s manažérkou Andreou Danihelovou, ktorá im odovzdala darčeky za Hypernovu. Pre rodinu Leškovú to ale nebolo jediné prekvapenie, ďalšie pridala predajňa Alltoys - všetko pre deti, kde vedúca Andrea Havrillová dala pani Leškovej poukážku na 5-tisícový nákup tovaru v ich predajni.

Pod veľkým srdcom bili tri malé

Hoci sa hlavne nakupovalo, stretnutie s manželmi Leškovými a ich troma krásavicami sme využili aj na rozprávanie. O tom, čím všetkým za uplynulých päť mesiacov prešli.

Životný príbeh dvojice sa začal ako u väčšiny manželstiev, ktoré túžia mať spoločné bábätko. Monike a Štefanovi takmer 11 rokov nebolo ale dopriané, aby sa dočkali naplnenia sna. Po úvahách sa rozhodli pre umelé oplodnenie. Všetko prebiehalo bez väčších komplikácií a prekvapení. Až na to, že najprv čakali dvojčatá, neskôr sa ukázalo, že pod mamkiným srdcom bijú tri srdiečka. Do Fakultnej nemocnice L. Pasteura išla pani Monika pre istotu skôr ako bol termín pôrodu. Všetky bábätká sa narodili cisárskym rezom. Barborka a Dorotka mali hmotnosť 1340 a 1460 gramov a putovali do inkubátorov. Anička bola najväčšia s hmotnosťou 2240 gramov. Tú si pani Monika mala aj možnosť privinúť.

Prečo by ale ľudský život plynul pokojne, jednotvárne a nevstúpili do neho komplikácie? To sa stalo aj u pani Moniky, ktorej zdravotný stav sa zhoršil, lekári ju preto uviedli do umelého spánku, v ktorom bola viac ako sto dní. Čo sa počas nich okrem lekárskych úkonov dialo, to vie vari len manžel, najbližšia rodina a blízki priatelia. A psychotronička Magdaléna Smreková, ktorá pri Monikinej posteli strávila plné dva mesiace.

Všetko šlo bokom

"Lekári zo svojho pohľadu robili, čo mohli, no všetko má svoje hranice," tvrdí M. Smreková. "Ja sa však viem dostať aj za tú pomyslenú čiaru, dokážem sa nakontaktovať na dušu živého i mŕtveho človeka. Pri pani Monike som bola každý večer tri hodiny, všetko ostatné išlo po celý ten čas bokom. Pomáhala som jej spracovávať traumy, urovnávať energetickú hladinu a pripraviť telo na ďalší deň a ďalšie liečenie."

Kroky, ktoré psychotronička robila, sú pre niekoho nepochopiteľné, najmä, ak sa spomína duša. M. Smreková však s dušou pani Moniky, ktorá sa dostala na rázcestie a nevedela, čo ďalej, komunikovala. "Povedala mi, že má obrovský strach či, keď sa preberie a vráti do reality, bude schopná zvládnuť starostlivosť o tri deti, či jej útle telo bude mať na to dosť síl. Vysvetlila som jej, že doma má obrovské zázemie, preto sa musí vrátiť a riadne ako mama a manželka fungovať."

M. Smreková ide so svojimi schopnosťami tak ďaleko, že vie povedať, či tá alebo oná umierajúca bytosť má právo vstúpiť, vrátiť sa do života. V niektorých prípadoch musí rodinám oznámiť bolestivú správu: ´všetko je márne´. "U Moniky Leškovej som zistila, že ona má právo na život, len musíme prekonať spomínanú bariéru - strach z toho, či všetko, čo na ňu čaká, zvládne."

Stalo sa aj to, že v jednej chvíli výrazne u pani Leškovej poklesol tlak. Keď na ňu začala M. Smreková energeticky pôsobiť, upravil sa. "Pre niekoho sú to možno čary. No z môjho pohľadu je to tak, že kým lekári dávali dokopy telo pani Leškovej, ja som upravovala jej psychiku. No a spoločne sa podaril pozitívny efekt." Lekári po celý čas nemali výhrady voči prítomnosti psychotroničky pri pani Leškovej a ona zase ničím nebránila ich práci. Súhrou a porozumením sa dosiahlo to, v čo spočiatku asi len málokto veril. Pani Monika Lešková dnes chodí, vníma, teší sa z detičiek. Zázrak? Možno? Aj keď nikto nechce toto slovo použiť. Isté ale je, i keď lekári pripúšťajú, bol to raritný prípad a vo svete ich nebolo veľa.

Bola jej vzorom

Stráviť v nemocnici celý čas pomáhala pani Monike aj MUDr. Tünde Cestická z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice L. Pasteura, ktorá bola spočiatku len jej ošetrujúcou lekárkou, dnes už aj priateľkou. "Snažila som sa jej pomáhať medicínsky i psychicky. Dokonca by som povedala, že Monika bola v niektorých momentoch mojím vzorom, lebo dokázala zozbierať sily a bojovať. To, cez čo všetko prešla, hocikto by nevydržal. V jej prípade sme síce použili aj metódy, ktoré sa na Slovensku dovtedy neaplikovali, takže je to obraz toho, že vieme liečiť na úrovni 21. storočia, no aj pani Monika pomáhala, spolupracovala," povedala nám T. Cestická.

Dozvedeli sme sa od nej i to, že keď už pani Lešková nebola v umelom spánku a bolo jej veľmi, veľmi smutno z toho, čo je s deťmi, ako sa majú, urobila T. Cestická psychoterapeutický krok - všetky tri bábätká jej priniesli k lôžku. O radosti škoda rozprávať, dovtedy totiž pani Monika videla len Aničku, takže pohľad na Barborku a Dorotku bola premiéra. "Toto jej tiež pomohlo. Upokojila sa, keď videla, že slečny sú v poriadku. A hoci na ne aj potom dni i noci myslela, mohla už trošku začať myslieť i na seba, svoje liečenie a uzdravenie," dodala pani doktorka.

Odvtedy boli bábätká pri mame cez víkendy častejšie. Mohla sa s nimi potešiť, aj trénovať ako slečny správne zodvihnúť, kde hlávku podoprieť, čo robiť pri výmene plienok. Príprava v nemocnici jej uľahčila kontakt a začiatky s jej tromi slečnami doma.

Pomáhajú všetci

K tým, čo počas spomínaného nákupu v Optime videl bábätká po prvýkrát, patrila tiež kamarátka Zuzka, ktorá na prosbu, či by neprišla pomôcť pri ich prvom veľkom ´cestovaní´, ochotne súhlasila. "Veľa som o malých slečnách počula a teraz mám jednu na rukách. Ktorá to je, neviem. Ony sa na seba tak podobajú..." priznala Zuzka, ktorá vôbec nebola ďaleko od pravdy. Ani od toho, že držať ich na rukách nebola práve najľahšia úloha. Slečnám sa totiž dobre darí, priberajú, sú to ´kočky k svetu´. To pri prehliadke skonštatovala i detská lekárka. Anička napríklad, má už sedem kíl...

Na tom, že slečny sú naozaj slečnami, má veľký podiel Helena Andrejkovičová, sestra pána Štefana, ktorá sa o bábätká od prvej chvíle výrazne stará. I keď jej pomáhajú i dcéry a manžel, ktorý má úžasný vzťah k deťom, gro je na jej pleciach. "Za štyri a pol mesiaca som sa poriadne nevyspala, to je pravda. Keď urobím v noci jedlo jednej, lebo plače, a potom ju uložím znovu spať, medzitým sa zobudí druhá, a po nej pravdaže, aj tretia. Keď to slečny spravia 2 až 3-krát za noc, o súvislom spánku sa nedá hovoriť. Nečudo, že kým iní ľudia po noci ráno vstávajú vyspatí, oddýchnutí, ja som uťahaná viac ako večer, keď som si išla ľahnúť." Dievčatká si jednoducho pýtajú svoje.

"Helenka sa vyspí asi až v nebíčku," zažartovala si rodinná priateľka pani Juliana, ktorá od prvej chvíle Monike a Štefanovi pomáha. To, čo robí H. Andrejkovičová, vysoko oceňuje. "Úžasní sú asi všetci, z oboch rodín, každý sa snaží pomôcť. I preto, hoci sme možno dnes trochu narušili životný rytmus trojlístka, som rada, že na nákup nás prišlo toľko. Veď je to po prvýkrát, čo sa rodinka vybrala takto von. Na vystrájanie a fotenie budú mať mama a oco krásne spomienky," usmievala sa pani Juliana pri pohľade na slečny, ktoré boli hotovými modelkami a nebáli sa ani plyšových hračiek ani hojdajúcich sa kohútikov.

Otec by urobil hrubú čiaru

Otec Štefan bol z detičiek unesený. Zrazu sú populárni, každú chvíľu niekto niečo chce, aj keď to, čo sa momentálne okolo manželky a detí deje, je trochu únavné.

"Všetci sa pýtajú hlavne nato, aké to bolo. Ja by som za všetkým najradšej ale urobil čiaru a nevracal sa do minulosti," tvrdí Š. Leško. "Bola zlá, prežili sme ťažké dni a hodiny, kedy si uvedomíte pravý zmysel slova život, to, akú má cenu. I preto všetko ostatné, hlavne to behanie a plašenie sa, aké vidíme okolo seba, sú nanič, pominuteľné. Podstatný je život s veľkým Ž."

Zvedavosti a záujmu ľudí sa rodina Lešková ale nebráni. Naopak, povedali nám krásnu príhodu s 82-ročným človekom, ktorý k nim pred pár dňami prišiel a v dlani zvieral 6 tisíc korún. Vraj ich šetril odvtedy, keď sa o príbehu rodiny dozvedel. Musel im pomôcť, cítil to. Svoje meno nepovedal a ako nenápadne prišiel, tak aj odišiel...

Blížia sa Vianoce, kedy ľudia viac otvárajú srdcia. Otvoríme ich aj my v prospech účtu rodiny Leškovej? Je v Unibanke Košice, jeho názov je Štefan Leško a má číslo 7312322/1200.

Po rehabilitácii ju čaká liečenie

Nákup sa pomaly končil, rodina Lešková sa balila. Na tvári pani Moniky sme videli úsmev. "I keď idem znovu do nemocnice, už je to iné. Čaká ma rehabilitácia a potom liečenie. To hrozné, čo som prežila, je za mnou. Už ma napĺňa len krásny pocit. Konečne mám pri sebe MOJE dievčatká."

M. Lešková sa na otázku, kde nabrala toľko síl bojovať, pousmiala. Mama im vraj stále hovorí, že ich koreň je tvrdý a že všetko musia vydržať. "Asi i preto som tu. Boli síce i chvíle, kedy ma premohla depresia. Lebo už len to, že som bola v jednej a tej izbe 24 hodín a päť mesiacov, je veľa, a dosť som vytrpela. No deti a sila, že mi každý veril, ma udržali nad vodou."

Hoci si pani Monika kvôli umelému spánku na mnohé veci nepamätá, niektoré veci vnímala. Napríklad, keď jej manžel rozprával o deťoch alebo keď jej púšťali hudbu. Tieto vnemy sa jej potom prenášali ako živé sny.

"Hovorí sa, že ľudia, ktorí sú v kóme alebo v umelom spánku, čo bol môj prípad, dianie okolo seba vnímajú. Neviem ako iní, ale ja som mnohé momenty skutočne registrovala. A som šťastná, že sa premenili na krásnu realitu. Stálo to všetko za to," vyriekla na rozlúčku Monika Lešková.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Dobré rady od pani Zity

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári