dosť a dosť a bez verejného pranieho sa niekedy veci ani o milimeter nepohnú. Som zvedavá, či aj teraz kritika zaberie.
Týka sa zastávky pri hoteli Slovan. Cez toto expandované miesto, keďže sú tam zastávky autobusov v smere k sladovni, sa denne premelie i niekoľko tisíc ľudí. Tí, čo čakajú na svoj spoj, medzitým okrem postávania obedujú, večerajú, fajčia, telefonujú, lúskajú slnečnicové semienka. Keď som prednedávnom jedného asi tak 10-12-ročného fešáka upozornila, nech ostatky semiačok nepľuje na zem, takmer ich vmietol do mojej tváre. Vraj, čo sa starám, veď na to sú ľudia, čo to pozametajú...
Nie o tom chcem ale písať. Reč je tentokrát o zástupe čakajúcich, ktorý občas pripomína takmer neprestrelnú stenu. A predrať sa cez ňu, ak nechcete cestovať, len sa dostať na Hlavnú, to je riziko, že prídete o peňaženku, tlačenice predsa s obľubou vyhľadávajú dlhoprstí, v lepšom prípade o gombík. Naozaj táto situácia nikomu nevadí? Ani mestu, ani hotelu Slovan? To sa mi nechce veriť...
lia
Autor: Neprestrelní Čakajúci
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
