fungovania, dvoch albumoch, množstve odohratých koncertov a niekoľkých úspešných singloch prichádza na trh ich najnovšie tretie CD s názvom Brutálna zostava. Nájdete na ňom hosťovať ozaj hocikoho. Od Yxa z Hexu, Miša Kaščáka až po Janu Kirschner. Ešte pred tým, ako Paráci zavítajú v decembri v rámci svojho koncertného turné do Košíc, prišiel nám spevák Lasky osobne porozprávať, čo nové.
V čom spočíva sila Brutálnej zostavy?
"Je to partia známych ľudí, kamarátov, ktorí sa vzájomne poznajú a spája ich spoločný cieľ - hudba. Zostava sa vyformovala pomaly. Keď sme sedeli a vymýšľali pesničky, postupne sme si písali, kde by sa hodil aký hosť, spev, nástroj a tak sa to nazbieralo až na 22 kusov."
Čo sa vlastne odohrávalo počas vášho trojročného "zaseknutia"?
"Dvaja chalani od nás boli pol roka mimo, na svojich zahraničných stážach a tak akosi nebola ani chuť niečo robiť. No potom prišlo obdobie, kedy sme začali hrávať viac koncertov a povedali sme si, že by už bolo na čase spraviť aj niečo nové, nech to nie je stále o tom istom. Prvým takým impulzom bola skladba Prví poslední a veci sa začali hýbať. Prišli ďalšie hudobné nápady až to skončilo kompletným CD."
Ľudia sa spoza hraníc zvyknú vracať s novými názormi, neohrozili cezpoľné cesty členov fungovanie kapely?
"Zatiaľ to vôbec nič neohrozilo, medziľudské vzťahy medzi nami sú teraz možno ešte lepšie. Aj keď, samozrejme, občas niečo zaškrípe a objavia sa aj konštruktívne zvady. Sem tam si vynadáme škaredo, ale vždy je to kvôli niečomu zásadnému."
Pomaly budete fungovať desaťročie. Akí ste oproti vašim začiatkom?
"O niečo starší, múdrejší, skúsenejší a hlavne skromnejší. Neviem, ja som v kapele len šesť rokov, no cítim, že na začiatku to bola pre nás len akási zábavka. A sny, aké by to bolo keby... Odvtedy nám pár vecí vyšlo, vydal sa album, hrali nám skladby v rádiách, pár ľudí nás poznalo. To bola časť splneného sna v rámci kapely. Nikdy sme nemali ambície svojou hudbou spasiť svet alebo niečo podobné. Muzika bola len naše lepšie hobby a tak to je doteraz."
Napriek tomu, že by ste sa už mohli tým, čo robíte i živiť?
"Je pravda, že už hráme toľko koncertov, že by nás teoreticky uživili, ale načo, keď nemusíme? Aby sme potom boli nútení brať aj akcie, ktoré hrať nechceme? Takáto filozofoia odstupu nám darí udržať si svoj ksicht."
Čím sa teda živíte?
"Ja robím u mojej mamičky dievča pre všetko a zatiaľ mi to tak vyhovuje, lebo mám k dispozícii auto aj čas na seba. V kapele už máme dvoch skončených architektov a dvaja sú inžinieri a všetci pracujú v odbore."
Posledný album ste si oproti predchádzajúcim dvom produkovali sami. Prečo?
"No, aj preto, že sme zostali z predchádzajúcich spoluprác v dezilúzii. Zo štúdia sme vždy vychádzali úplne frustrovaní. Po nedorozumeniach a prudkých výmenách názorov vďaka svojskému správaniu sa producenta sme prišli na to, že nemá zmysel robiť robotu, z ktorej nemáme radosť. Vymýšľate pesničky, za ktoré vám niekto nadáva. Tak sme sa na všetkých producentov vykašľali a povedali si, že si to spravíme sami. Založili sme si produkčno-virtuálnu podskupinu The Rumuns, ktorá to celé produkovala k našej maximálnej spokojnosti. Fakt sme s touto platňou absolútne najviac spokojní. Je najviac naša. Až pri nej mám pocit, že sa niečo fakt podarilo."
V niektorých nových skladbách ste sa až neobvykle roznežnili, čo sa deje?
"Tak, starneme, to je jasné. Treba hrať slaďáky (smiech). Zhodli sme sa v kapele, že by sme mali urobiť aj nejaké pomalé skladby. Nech nám dievčatá už aj nejaké podprsenky na pódium hádžu. Teraz, na krste, mi konečne jedna doletela, dokonca výnimočne bez toho, aby som tie dievčatá k tomu vyzýval. Keď som ich potom povzbudzoval ďalej, už žiadna nedoletela. Tú jednu som si hneď zavesil doma nad posteľ."
Priblíž trošku atmosféru bratislavského krstu...
"Krst bol dosť famózny. Krstní otcovia - členovia kapely Bez ladu a skladu si doniesli tričká s nápisom "paranormálne javy v storočí pary" a na hlavu nám dali vence parených buchiet. Boli síce mastné a studené, jesť sa teda veľmi nedali, ale bolo to milé. Potešilo nás hlavne 800 ľudí, ktorí naplnili klub Babylon."
Má Para ešte nejaké ambície?
"Už ani veľmi nie. Ambíciou bolo vydať album, hrať koncerty a pri tom sa nesprotiviť samým sebe. Všetko to sa nám splnilo. Kým to bude pokračovať, bude dobre, keď nie, nič sa nestane. Ale zatiaľ máme všetci chuť robiť ďalej. Kým to každého z nás bude baviť, tak to potiahneme."
Vy ste sa tuším ale vyhrážali, že tretia platňa bude zároveň vaša posledná...
"Áno, tak sa vyhrážal náš ctený gitarista Matej. Ale to je zatiaľ iba jeho súkromný názor. My pokračujeme ďalej."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
