oči videli už dokončenú kurióznu alej z 12 sôch vyrezaných do živých javorov a líp. Slávnostne ju odhalili v nedeľu popoludní, počas celoobecnej spomienky na zosnulých. ľudia z Kechneca si raritu aká nemá na Slovensku páru, pochvaľujú. Celkom iný názor na vec však majú na Obvodnom úrade životného prostredia (ObÚ ŽP) Košice - okolie a vedenie Pracoviska štátnej ochrany príody SR v Košiciach. V týchto dňoch začali pracovníci oboch inštitúcií skúmať, či starosta Kechneca Jozef Konkoly neporušil Zákon č. 543/2002 Z. z. O ochrane prírody a krajiny.
"Starosta tvrdí, že v rámci kompetencií obce vydal rozhodnutie o výrube týchto stromov," povedal nám prednosta ObÚ ŽP Marián Sasák. "Pretože kompetncie o výrube drevín mimo lesa prešli od prvého septembra opäť na náš úrad, čakáme či nám pán starosta, ktorý to sľúbil, rozhodnutie pošle. My ho potom preskúmame a zistíme, či došlo k porušeniu zákona. Ak totiž niekto vydá rozhodnutie o výrube, dreviny nesmú ostať na koreni a živé, ako je tomu v prípade stromov na cintoríne v Kechneci."
Z galérie drevených sôch nemá veľkú radosť ani vedúci košického pracoviska štátnej ochrany prírody Vladimír Stano. Vyrezanie sôch do živých stromov považuje minimálne za nemorálne.
"Úrady životného prostredia si vzali späť právomoci o výrube drevín mimo lesa aj preto, lebo niektorí starostovia si zákon o ochrane prírody vysvetľovali po svojom a nechali vyrúbať aj to, čo nemali," uviedol V. Stano. "Pán starosta Konkoly vydal viacero rozhodnutí o výrube a vždy nám z jeho úradu poslali kópie rozhodnutí. V tomto prípade sme však doteraz žiadnu nedostali. Boli sme sa na cintoríne pozrieť, ale zatiaľ náš dendrológ nevyčíslil spoločenskú hodnotu javorov a líp, do ktorých rezbári vyrezávali sochy. Na základe odborného posudku, potom začnú konať orgány činné v trestnom konaní, alebo sa vec vyrieši v priestupkovom konaní."
J. Konkoly napriek týmto tvrdeniam, akékoľvek porušenie zákona odmietol a skonštatoval, že vytvorenie galérie sôch bolo v súlade so všetkými zákonnými normami a pravidlami.
"Chcem sa opýtať každého občana, prečo ochrancovia prírody nedali do zákona také ochranné prvky, ktoré by na cintorínoch a verejných priestranstvách, kde môžu byť ohrozené náhrobné kamene a pamiatky koreňovým systémom stromov, zakazovali, alebo obmedzovali vysádzanie drevín," namietal starosta. "Ak mám na stole desať sťažností od ľudí, že ich majetok ničia korene stromov, čo mám robiť? Kto to zaplatí? Ochranári? Volal som pánovi Sasákovi, aby mi povedal, či som nejaký zločinec. Prečo sa mi nepostavia zoči-voči? Ja predsa nemôžem dodatočne a spätne vydávať rozhodnutia a to o výrube im viem poslať, či ukázať kedykoľvek. Pre mňa je prvoradá ochrana majetku občanov. Ochranári mlčia o tom, že tekutiny, vylučované zo stromov, poškodzujú majetok na cintoríne. Keď tvrdia, že treba stromy zrezať, nech prídu a zrežú ich. Pätnásť rokov už riešim a naprávam nedbalosť a nezodpovedný prístup ľudí, ktorí mi teraz čosi vytýkajú."
Podľa starostu, aj keď stromy ostali na koreni, nemali by už narúšať náhrobné kamene a poškodzovať iný majetok, lebo nechal dreviny ošetriť špeciálnou chemikáliou. Na záver nášho rozhovoru vyjadril počudovanie nad tým, prečo ochranári problém na cintoríne v Kechneci nezačali riešiť skôr, ale až potom, keď sa v médiách objavili správy o zaujímavej galérii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
