zakotvený, nám tvrdí, že i keď v tento deň môže pretrvávať prívetivé Leto Všetkých svätých, ľudia v súlade s melancholickou náladou a smútkom za tými, ktorí nás na ceste do večnosti predišli, vítajú skôr jemnú hmlu a tichý dáždik.
Vraví sa: Deň zádušný býva pľúštný. Jedna z takýchto pradávnych múdrostí hovorí: Na dušičky duše zomrelých oplakávajú svoje hriechy a preto často prší alebo padá hmla. Iná pranostika hovorí: Na Pamiatku zosnulých býva neraz hustá hmla, lebo pomáha dušiam k tíšeniu žiaľu. Ak býva na Dušičky náhodou jasno a teplo, ľudia na vidieku aj dnes tvrdia, že to oznamuje príchod zimy. Pre útechu, ďalšia pranostika o jasnom dušičkovom dni hovorí s ďalekosiahlejšim významom, keď podčiarkuje: Na Dušičky pohoda, na Veľkú noc výhoda.
Poveternostné javy sa vo viacerých častiach Slovenska premietajú aj do pradávnych zvykov. Podľa rozšíreného presvedčenia v tento deň prichádzajú duše zosnulých z očistca, aby si aspoň jedinú noc v roku oddýchli od trápenia. Preto by svetlá na hroboch mali byť s olejom či iným tukom, aby si duše mohli ošetriť popáleniny z ohňa očistca. Z tohto dôvodu kropia niekde ľudia hroby mliekom, ktoré pomáha dušiam ochladiť boľačky.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
