ktoré sťaby chcelo anulovať sentimentálnu náladu na cintorínoch. Preto mnohí ihneď po návšteve hrobov svojich blízkych vyrazili do prírody vychutnať si ešte posledné dni babieho leta.

"Každý rok prichádzame do Košíc z Trenčína, lebo tu máme pochovaných rodičov, ale teraz chceme po spomienke ísť ešte do okolia mesta pozrieť sa, či rastú huby. Pamätám si, že ako malý chlapec som s otcom nosil z lesov pri Klatove veľa húb. Určite by sa dnes potešil, keby vedel, že spomienku naňho som zavŕšil hubačkou," zdôveril sa nám pán Anton, ktorého sme aj s rodinou stretli na verejnom cintoríne. Ten je rozlohou najväčší na Slovensku a preto niet divu, že sem počas týchto spomienkových dní prichádza množstvo ľudí z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä z blízkeho Maďarska.

Tradičný "dušičkový" rituál sa už roky nemení. Na cintoríny prichádzajú ľudia uctiť si svojich blízkych. Zapália sviečky a spolu s mladou generáciou zaspomínajú na svojich predkov.

"Je to príležitosť vysvetliť deťom, kto boli ich predkovia a skade pochádzajú," vyjadrila sa pani Eva z Košíc, ktorá aj so šesťročným vnúčikom Marekom zapaľovala kahance a taktiež s ním upratovala okolo hrobov. Deťom sa evidentne atmosféra na košických cintorínoch páčila. Pod dozorom dospelých sa mohli hrať s ohňom, ochotne chodili do vázičiek naberať vodu a ich otázky nemali konca kraja.

Cintoríny sa teda v týchto dňoch zahalili do krásneho kvetinového rúcha a plápolanie sviečok im dodáva nostalgicko-čarovný nádych.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári